blízko pri človeku

Ani vo sne by mi to nenapadlo...

S touto svojou skúsenosťou by som sa chcela podeliť s každým, kto o obchodovaní s ľuďmi veľa vie, no ani vo sne by mu nenapadlo, že by sa jeho obeťou mohol stať práve on. (Tak, ako to nenapadlo ani mne.)

ilustračné foto: Michal Fulier


Chceli sme len brigádu na leto

Stalo sa to počas leta 2007. Po úspešnom ukončení vysokoškolského štúdia sociálnej práce (dokonca po absolvovaní medzinárodného stretnutia vysokoškolských študentov zameraného práve na boj proti obchodovaniu s ľuďmi, ktorému predchádzalo niekoľkomesačné vzdelávanie v tejto problematike) som si spolu so sestrou hľadala nejakú brigádu. Chceli sme v to leto ísť na púť do Santiaga de Compostella v Španielsku a tak sme si chceli na cestu ešte čosi privyrobiť. To už bol však jún- čas, keď všetky výhodné možnosti boli beznádejne obsadené. No aj napriek tomu sme to nevzdávali a hľadali  na internete, pýtali sa v  agentúrach, známych... Pamätám si, že sme si dávali pozor na serióznosť ponúk. Predsa žiadnym pochybným reklamám z kadejakých inzerátov alebo z internetu nenaletíme. Blížil sa však júl a my sme stále nič nenašli.

 

Naša známa sa ozvala svojej známej

V tejto, vzhľadom na čas už dosť zúfalej situácii, sa nám ozvala  jedna dobrá známa. (Čo nám v tej chvíli uniklo, bol fakt, že je to dosť nezodpovedná osoba), že si tiež spolu so svojou sestrou hľadá brigádu, a že sa jej ozvala pre zmenu jej dobrá známa. (Tú sme my však nepoznali a až potom sme zistili, že to nebola až taká dobrá známa). Tá úplnou zhodou okolností práve v tých dňoch končila svoju brigádu v neďalekej Viedni a hľadala niekoho nielen na svoje miesto, ale aj na ďalšie pracovné pozície. Malo ísť o miesto čašníčky, kuchárky, barmanky a upratovačky v malej, slušnej reštaurácii len s dennou prevádzkou a ponúkajúcou jedlá zo studenej kuchyne a nápoje. Lákavá pracovná ponuka v sebe ešte zahŕňala ponuku samostatného, plne zariadeného a k práci blízko situovaného bývania v byte majiteľa reštaurácie, ktorý ho na tieto účely prenajíma. Sľúbenú  výšku zárobku si už nepamätám. Možno sme sa na  ňu z tej radosti aj zabudli opýtať.

Tak čo by ste na takúto ponuku povedali vy? Nám sa zdalo sa, že nie je čo zvažovať a hlavne strácať čas. S ponukou sme teda súhlasili, narýchlo sa pobalili a odcestovali.

 

Čakalo nás luxusné auto a neznámi muži

Podľa dohody nás mal na autobusovej stanici čakať náš budúci zamestnávateľ. Nebol to však on, ale jeho údajný synovec, ktorý nás  upokojoval tým, že strýko čaká pri aute. Pri luxusnom 7-miestnom aute s dymovými sklami, koženým čalúnením a ďalšou nadštandardnou výbavou strýko síce čakal, ale s ním tiež ďalší neznámy muž, vraj strýkov brat. To už boli teda traja statní muži tureckého pôvodu. To bol prvý okamih, keď veci neboli podľa dohody a my sme sa začali  znepokojovať. Tak sme si vypýtali ich vizitku, aby sme mali o nich aspoň nejaké údaje. (To nám však v tej situácii, keď sme si nemohli overiť ich pravdivosť, bolo vlastne nanič.) Keďže sme ešte len prišli a naši budúci zamestnávatelia sa tvárili, že niet dôvodu na znepokojenie, bolo nám dosť hlúpe hneď odísť. Tak sme sa rozhodli, že si pozrieme pracovisko a bývanie a potom sa rozhodneme.

 

Namiesto slušnej reštaurácie špinavá krčma

Vystúpili sme kdesi v centre Viedne. Malá, slušná reštaurácia len s dennou prevádzkou a ponúkajúca jedlá zo studenej kuchyne a nápoje bola v skutočnosti malá, špinavá krčma štvrtej a nižšej cenovej kategórie s nonstop prevádzkou, ktorá namiesto jedál zo studenej kuchyne ponúkala nočné diskotéky a príslušný nápojový lístok. (A ktovie, čo ešte.) Potom nasledovalo zoznámenie sa s bývaním. Samostatný, plne zariadený, k práci blízko položený byt v skutočnosti predstavoval 3- izbový byt obývaný už spomínaným synovcom, situovaný v okrajovej časti Viedne, od krčmy vzdialený autom asi 20 minút, v ktorom jedna izba bola skladom, druhá obývačkou so sedačkou, televízorom, hŕbou ohorkov z cigariet a prázdnych fliaš a tretia bola spálňa s veľkou posteľou a jednou skriňou.

 

Žiadne peniaze nestoja za cenu života

Keď sme to videli, už nám skutočne nebolo všetko jedno. Pred očami sa nám vybavili všetky predtým počuté informácie a príbehy o obchodovaní s ľuďmi, ktoré začínali dosť podobným spôsobom, ako ten náš. Stále sme si však asi nechceli pripustiť, že by to skutočne mohlo byť až také zlé, a že by sa to mohlo stať práve nám. Keď sme však zvážili, že ak sú naše obavy skutočne opodstatnené, tak nám žiadna vidina peňazí  nestojí za to, aby sme riskovali vlastný život a tak sme sa rozhodli odísť.

 

S ružencom v ruke sme čakali na ráno, aby sme mohli vypadnúť preč

Naši budúci zamestnávatelia nás medzičasom nechali v byte samé s tým, aby sme sa poriadne vyspali, že pre nás prídu ráno. Keďže sa však vonku už stihlo zotmieť a my sme ani nevedeli, kde presne sme, ísť na noc blúdiť do ulíc Viedne sa nám zdalo tiež dosť riskantné. (Hoci teraz sa mi to zdá oveľa menej riskantné, ako zostať.) No aj napriek tomu sme sa rozhodli vyčkať.  Tak sme s dokladmi pod tričkom, budíkom nastaveným na čas svitania a ružencom v ruke prebdeli noc, túžobne očakávajúc ráno. Aj sme sa ho dočkali a utekali kade ľahšie.

 

Chcem sa poďakovať Bohu, že nás chránil, že sa nám nič zlé nestalo a mohli sme sa vrátiť domov.

 

 

PODPORTE TERAZ >>
 
NEWSLETTER >>
 

Diecézne charity

 

Anketa

Kde ste sa dozvedeli o Pôstnej krabičke pre Afriku?







 

 

FacebookMladaCharita

Partneri

Mediálni partneri

SKCH ďakuje...