blízko pri človeku

Čo je to?

Podľa odhadov medzinárodných organizácií sa ročne stáva obeťami obchodovania s ľuďmi  na celom svete približne 700 tisíc až 2 milióny osôb, niektoré hovoria o viac ako 4 miliónoch obetí.  Jedná sa pritom o vážne porušovanie ľudských práv - zneužívaním osôb na vlastné obohacovanie, s využívaním rôznych mechanizmov a praktík narúšajúcich integritu obetí. Do obchodovania s ľuďmi sú zväčša zapojené celé organizované zločinecké skupiny, nezriedka s medzinárodnou pôsobnosťou. Momentálne patrí celosvetovo tento druh nelegálnej činnosti  popri obchode so zbraňami a drogami  medzi najviac výnosné a najrýchlejšie sa rozrastajúce. Býva úzko prepojený s ďalšími kriminálnymi aktivitami ako je pašeráctvo, obchod s drogami, pranie špinavých peňazí a podobne. Neustále pribúdajú jeho nové formy – čo okrem iného sťažuje prácu polície a vyšetrovanie prípadov. Kým pred pár rokmi sa jednalo prevažne o ženské obete obchodovania pre sexbiznis, v súčasnosti prudko narastá počet obchodovaných mužov – na nútenú prácu, nútené žobranie a podobne.

Problematiku obchodovania s ľuďmi na medzinárodnej úrovni špeciálne upravuje a definuje Protokol o prevencii, potláčaní a trestaní obchodovania s ľuďmi, osobitne so ženami a deťmi, doplňujúci Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu (tzv. Palermský protokol). Za Slovenskú republiku bol podpísaný v roku 2000 v Palerme.

 

Príčiny novodobého otroctva

Hlavné dôvody existencie obchodovania s ľuďmi sa spájajú s javmi ako je chudoba, vysoká nezamestnanosť, nedostatočný prístup ku vzdelaniu a iným zdrojom, absencia rovnosti príležitostí, potláčanie osobných slobôd, politická nestabilita, represie, vojny a pod. Na tieto javy teda nadväzuje  migrácia - legálna aj ilegálna, ktorá vo vysokej miere uľahčuje obchodníkom ich činnosť. Ľudia sa presúvajú za vidinou lepšieho života, novými možnosťami – nezriedka pod tlakom okolností, ktorý obchodníci dokážu ešte zväčšiť a využiť na svoje ciele.  

Páchatelia týchto kriminálnych aktivít vždy využívajú zraniteľnosť svojich obetí alebo ich dôveru. Nemusí sa však jednať len o ľudí v núdzi (aj keď tí tvoria prevažnú časť obetí obchodovania, hľadajúc riešenie svoje ťažkej situácie) – často sa prvotný nábor vykonáva prostredníctvom ponúk študijných pobytov, ponúk na sobáš, predstierania lásky a blízkeho vzťahu – čím sa ohrozenou skupinou stávajú v podstate všetci - bez rozdielu vzdelania, národnosti či veku. 

 

Charakteristické znaky obchodovania s ľuďmi

Obchodované osoby sú držané pod vyhrážkami, zastrašovaním alebo fyzickým násilím na nejakom často od domova vzdialenom mieste alebo v cudzine, sú nútené k práci, ktorú by dobrovoľne nevykonávali, alebo v podmienkach, ktoré by pre ne boli za normálnych okolností neprijateľné. Je im obmedzená sloboda pohybu (napríklad zamykaním), pri pobyte mimo krajiny pôvodu im bývajú odobraté mobilné telefóny a karty, tiež doklady (hoci pod rúškom klamstva s udaním nepravdivých dôvodov na to), dostávajú sa do tzv. dlžníckeho vzťahu s obchodníkmi – kedy musia svojou prácou, teda bez poberania mzdy, splácať fiktívny, zvyčajne nadsadený dlh za cestovné, sprostredkovateľské či ubytovacie náklady. Ak sú v krajine nelegálne, vyhrážky udaním polícii sú bežnou a veľmi účinnou zbraňou obchodníkov – čím obeť nadobudne pocit, že právo nie je na jej strane. Pri nútenej prostitúcii zvyknú byť obetiam podávané na zvýšenie výkonnosti a znižovanie odporu rôzne druhy drog. Často sa stáva, že za prácu nedostávajú žiadnu alebo len minimálnu mzdu, musia pracovať dlhé hodiny bez možnosti odpočinku, s minimálnym prísunom stravy a stávajú sa tak ľahšie ovládateľnými bez sily bojovať. Asi najúčinnejšími sú však  vyhrážky, že bude ublížené ich príbuzným a rodine, ak prípad ohlásia na polícii alebo utečú.

Bežne je za obchodovanie s ľuďmi považovaná najmä nútená prostitúcia žien a detí, či nedobrovoľné odoberanie orgánov, patria tu však pri splnení vyššie uvedených znakov tiež pomocné práce v domácnosti (vrátane au-pair, opatrovateľstva), práca v poľnohospodárstve, legálnych aj ilegálnych továrňach, práca v oblasti služieb a stravovania (hotely, reštaurácie a pod.), nútené sobáše, nútené žobranie na uliciach, nútená pouličná kriminalita či nútená účasť na kriminálnych aktivitách (napr. drogových mafií). 

 

Obete obchodovania s ľuďmi

Aj keď neexistuje jednoznačný profil obete obchodovania s ľuďmi, stále platí, že najviac zraniteľnou skupinou sú ľudia so sociálne-ekonomicky znevýhodneného prostredia. V slovenských pomeroch to znamená viac obetí z oblastí s vysokou nezamestnanosťou a zo sociálne znevýhodnených komunít. Väčšina obetí má nižšie vzdelanie, nie je to však jednoznačne predurčujúci znak, nakoľko veľké percento tvoria aj ľudia s ukončeným stredoškolským či vysokoškolským vzdelaním. V porovnaní s predošlými rokmi, kedy boli obeťami najmä ženy obchodované pre sexbiznis, pribúdajú mužské obete nútených prác. Tiež sa znižuje vek obetí, narastá počet obchodovaných detí. Dôležitým faktorom zvyšujúcim možnosť skúsenosti obchodovania s ľuďmi (najmä už v situácii ohrozenia pri potrebe bojovnosti a duchaprítomnosti) je tiež prežité násilie alebo zneužívanie (najmä počas detstva) a teda následne  nižšia sebaúcta, väčšia labilita a zraniteľnosť jednotlivcov.

 

Obchodovanie s ľuďmi v Slovenskej republike

Slovensko je zatiaľ prevažne zdrojovou a tranzitnou krajinou obetí obchodovania s ľuďmi.

 

Slováci, ktorí sa stávajú obeťami, odchádzajú najmä do Veľkej Británie, Nemecka, Rakúska, Holandska, Talianska, Švajčiarska či Japonska za ponukou legálnej práce s vysokým zárobkom. Je im sľúbené vybavenie všetkých dokladov potrebných pre prácu v zahraničí, často aj zaistenie ubytovania a stravy. Podmienky a dohody sa neskôr, v čase, keď je obeť mimo svojho domova a pod kontrolou obchodníkov, postupne menia. Nie vždy sú znaky obchodovania rozpoznateľné hneď – čo si obchodníci najmä na začiatku poisťujú vzbudením dôvery a veľmi priateľským správaním sa k obeti.

 

Slovenské obete obchodovania s ľuďmi (najmä na nútené práce) pochádzajú predovšetkým z oblastí Slovenska s vysokou mierou nezamestnanosti. Špecifickou skupinou sú tiež Rómovia, ktorí bývajú vo svojich komunitách zneužití aj v súvislosti s výskytom úžery. Veľmi zraniteľnou skupinou sú  odchovanci detských a reedukačných domovov, ktorí sa po ich opustení ocitajú často na ulici, bez zázemia, dostatočných kontaktov a istôt.

 

Cudzinci, ktoré sú prevádzaní cez Slovensko do krajín EÚ, pochádzajú predovšetkým z krajín východného bloku: Ukrajiny, Bieloruska, Ruska, Moldavska, Rumunska, Bulharska, Číny, Vietnamu. Často sa bez platných dokladov a pracovného povolenia či povolenia k pobytu ocitajú vo vážnej situácii a ľahko sa stávajú obeťami obchodníkov s ľuďmi. Neovládanie jazyka danej krajiny opäť nahráva kriminálnym skupinám, ktoré tak majú v rukách zraniteľnejších jednotlivcov.

Viac sa o tejto problematike dozviete  na http://www.minv.sk/?obchodovaniesludmi

 

PODPORTE TERAZ >>
 
NEWSLETTER >>
 

Diecézne charity

 

Anketa

Kde ste sa dozvedeli o Pôstnej krabičke pre Afriku?







 

 

FacebookMladaCharita

Partneri

Mediálni partneri

SKCH ďakuje...