blízko pri človeku

Navštívila som ženské väzenie

Chcem sa pokúsiť zdieľať  niečo z toho, čo som smela doteraz prežiť - i keď je toho veľa nezdeliteľného a často aj ťažko opísateľného – keďže sa jedná o realitu inú, ako je tá naša...

 

Spoločná modlitba vo väzení

Moja prvá skúsenosť v Taliansku bola návšteva centra prechodného pobytu v Ponte Galeria v Ríme. Je to v podstate väzenie s vysokými bielymi mrežami, kam sú privážaní cudzinci, ktorí boli v Taliansku nájdení bez dokladov a väčšina z nich tu čaká na to, až budú odoslaní domov. Pre väčšinu z nich je to veľmi traumatizujúce. Počas môjho pobytu v Ríme sme spolu s tímom sestier navštevovali ženské oddelenie tohto centra, pokúšali sme sa s týmito ženami hovoriť a modliť. Sestry z rôznych krajín vedú vždy na záver sobotného stretnutia spoločnú modlitbu žien rovnakej jazykovej skupiny. Ja som sa teda zúčastňovala stretnutí so ženami z Ukrajiny a Ruska, tiež s dievčatami z Nigérie.

 

Nahnevané – aj keď zachránené

Práve dievčatá z  Nigérie sú tu v Taliansku vo veľkom množstve obeťami nútenej prostitúcie. Mnoho z tých, ktoré stretávam  v Ponte Galeria sem boli „našťastie“ odovzdané hneď po pristátí pri talianskych brehoch, avšak iné už majú za sebou veľmi bolestnú skúsenosť otroctva. Ťažko vysvetliť tým, ktoré sú nahnevané, že po takom drahom a strastiplnom cestovaní do Talianska sa majú vrátiť domov, do chudoby a s hanbou, že môžu byť rady, že to takto dopadlo... Tie, ktoré by sa vrátili so skúsenosťou prostitúcie, môžu byť odmietnuté príbuznými a celou spoločnosťou, nehovoriac o tom, že môžu byť v ohrození tiež zo strany tých, ktorí ich nalákali do zahraničia a predali. V podobnom ohrození sú v podstate všetky tieto dievčatá - že budú „odchytené“ a vrátené späť do svojej krajiny pôvodu.

 

Tvrdá realita presunu

Cesta do Európy trvá i niekoľko mesiacov, dievčatá sú privezené na motorových alebo gumových člnoch, niektoré majú za sebou dlhé úseky pešiu cestu púšťou, kde za potraviny a vodu musia draho platiť. Je otrasné počuť svedectvo o tom, ako im bol na púšti jedinou dostupnou tekutinou vlastný moč, znovu a znovu zachycovaný.  Mnohé z nich zažili cestou smrť svojich najbližších kamarátok. Neviem, či je vhodné popisovať tieto detaily priamo, na druhej strane je asi niekedy potrebné nahliadnuť i do tvrdej reality - aby sme si uvedomili hrôzu týchto skutočností a viac sa angažovali v modlitbe aj konkrétnych skutkoch v boji proti všetkým formám vykorisťovania a novodobého otroctva.

 

Nová etapa služby obetiam obchodovania

Aké sú teda moje skúsenosti z tejto bolestnej problematiky? Tie najsilnejšie sú z dvojtýždňového pobytu na severe Talianska. Mala som možnosť bývať v dome, kde  jeden kňaz začína novú etapu služby ženám - obetiam obchodovania. Už pred 10 rokmi začal pravidelne vychádzať na ulicu cez deň i v noci, aby hovoril s dievčatami na okraji ulíc. Mnohých sa potom ujal a v spolupráci s jednou skúsenou asociáciou im pomohol znovu sa zapojiť do života a začať cestu postupného uzdravovania a naberania vlastnej dôstojnosti. Teraz dokončujú opravy domu, do ktorého postupne prijímajú dievčatá z ulice.

 

Praktiky ako v procesoch s politickými väzňami

Nie je veľa tých, ktoré majú odvahu vyjsť z hrôzy otroctva a násilia, ktoré je na nich denne páchané a čím sú lámané ich osobnosti.. Sú zneužívané ako zo strany  klientov, tak tých, ktorí ich vydierajú, berú im peniaze, kruto ich trestajú, keď niektorý deň prinesú nižší obnos peňazí a udržujú ich v poslušnosti nepredstaviteľne krutými spôsobmi mučenia – bitím, kopaním do bezvedomia, pálením /napríklad cigaretami/ a rezaním, ľadovými  sprchami, držaním hlavy pod vodou či hádzaním do mora, vyhrážkami pomsty na príbuzných a deťoch, často i niekoľkonásobnými nútenými potratmi /čo je pre ženy z neeurópskych kultúr, kde je materstvo skutočne považované za posvätnú skutočnosť, ešte väčšia trauma/, ohrozovaním zbraňou, či nožom - to všetko často s opakovaným znásilňovaním. Sú to praktiky rovnakej sily zla, ktoré poznáme z procesov s politickými väzňami. Mnohé z nich sú skutočné mučenice - ako bolo povedané aj na pohrebe jednej z nich.. Jej telo bolo nájdené na mieste, kde každú noc prežívala drámy ponižovania a opakovaného týrania.

 

 „Voodoo“

Ako som už spomenula, mnoho týchto žien pochádza z Nigérie. Pred odchodom do Európy museli bez ohľadu na svoje vierovyznanie podstúpiť magické rituály „voodoo“, ktorými sa zaviazali k poslušnosti tomu, kto ich do Európy priviedol. Pri neposlušnosti sa môžu obávať trestov „duchov“ na nich samých a ich rodinách. To ich udržuje v stálom strachu a poslušnosti do tej miery, že nemusia byť vôbec kontrolované. Jedna z dievčat, ktorú sme videli stáť v strachu na opustenej poľnej ceste za bieleho dňa, dochádza napríklad na „svoje“ miesto denne 3 hodiny sama vlakom alebo autobusom a neskoro večer sa vracia poslušne k svojej „madam“. Mnoho z nich trpí veľkými duševnými i telesnými problémami, až podozrivo zhodnými. Mala som možnosť zúčastniť sa na konferencii v Turíne, venovanej práve ťažkostiam, ktoré prežívajú ženy, ktoré prešli týmito zasvätenými rituálmi. Hrozné je na tom tiež to, že tieto „zasvätenia“ sú na báze prísľubov blahobytu a šťastia, ktoré vidia ľudia z týchto krajín na nás, ľuďoch z bohatých 8% sveta. Nikto im však nevysvetlil, akú cenu za tento blahobyt platíme – stratu hodnôt, vzťahov, morálky, viery...

 

Služba pomoci

V dome, kde som mohla stráviť celé dva týždne, som mala možnosť zakúsiť i ovocie neúnavnej služby daného duchovného týmto ženám. Vzal ma so sebou niekoľkokrát na denný či nočný výjazd v okruhu asi 30 km, kde sme stretávali desiatky žien a  dievčat, mnoho z nich neplnoletých. Okrem občerstvenia a rozhovoru sme im mohli venovať i chvíle modlitby, čo pre mňa bola vždy veľmi silná skúsenosť. Ich vďačnosť za prejav ľudskej blízkosti, pohladenia, objatia, za zahriatie studených rúk je nezabudnuteľná. Práve v jednej takej chvíli som si silne uvedomila, že držím v dlaniach ruku ženy, ktorou mnohí pohŕdajú ako prostitútkou - ale ja som cítila, že sa stretávam so ženou prežívajúcou utrpenie, aké si nedokážem vôbec predstaviť. A hlboko sa pred ním skláňam.

Mala som možnosť navštíviť niekoľko komunít, ktoré sa týchto žien ujímajú a napomáhajú im k návratu do života. Tam som pochopila mnoho, čo by mi dovtedy vôbec nenapadlo. Napríklad to, ako veľmi môže obdobie, ktoré tieto ženy prežili na uliciach, zmeniť ich pohľad na svet a predovšetkým na seba samé. Je potrebný dlhodobý, odborný a trpezlivý proces doprevádzania, kým znovu získajú stratenú dôstojnosť a uzdraví sa ich pohľad na mužov, seba,  medziľudské vzťahy.. Veľa v ňom napomáhajú rodiny, v ktorých môžu dievčatá zažiť zdravé vzťahy a príklad obyčajného ľudského života – ktorý vôbec alebo dlhodobo nepoznali.

 

Úspešnosť tohto procesu však zaručená nikdy nie je. Preto je potrebná aj naša modlitba o ich uzdravenie a nájdenie pokoja a istoty, ktoré stratili...

 

 

PODPORTE TERAZ >>
 
NEWSLETTER >>
 

Diecézne charity

 

Anketa

Kde ste sa dozvedeli o Pôstnej krabičke pre Afriku?







 

 

FacebookMladaCharita

Partneri

Mediálni partneri

SKCH ďakuje...