blízko pri človeku

Nútená práca namiesto vysokej školy

Zmaturovala som. Neprijali ma na vysokú školu a v našej lokalite nebola šanca sa zamestnať. Sme totiž „hladová dolina“ na strednom Slovensku, kde je dosť veľká nezamestnanosť.  Povedala som si, že nič sa mi nestane, keď si pôjdem manuálne niečo zarobiť do Čiech. Chodilo tam totiž od nás dosť ľudí cez jednu známu agentúru. Agentúra u nás mi oznámila podmienky, za akých budem pracovať, s ktorými som súhlasila. No však hneď po príchode do Čiech/bolo to za Prahou smerom k nemeckým hraniciam/ som zistila, že zamestnávateľ zmenil takmer všetky podmienky, na ktorých som sa s agentúrou dohodla.

 

Pracovala som 12 hodín denne 7 dní v týždni

Hneď prvý deň som chcela so zamestnávateľom uzatvoriť pracovnú zmluvu, alebo aspoň dohodu o vykonaní práce, ale nejakí paní vo vedení firmy mi povedali, že to musíme o týždeň odložiť, keďže šéf je na dovolenke. Keď sa mal o týždeň vrátiť, znovu som im to pripomenula a oni, že odišiel na týždeň na služobnú cestu, tak aby som ešte počkala. O ďalší týždeň povedali, že šéf musel náhle odcestovať na ďalší týždeň, keďže je vo firme krízová situácia s materiálom a je veľa zákaziek, tak šiel zháňať materiál. Za toto obdobie ma nútili pracovať 12 hodín denne aj cez víkendy, hoci agentúra na Slovensku mi sľúbila, že budem pracovať len 8 hodín denne a víkendy budú voľné. Odôvodnili to tým, že majú veľa zákaziek a moje nadčasy sa odrazia na mzde.

 

Šoféri boli príliš žoviálni...

Agentúra na SK mi tiež sľúbila, že budem bývať na ubytovni, ktorá bude v centre mesta prepojená s firmou. Ubytovňa však bola mimo mesta, kde nechodila žiadna MHD. Bola to jedna osamelá budova pod horou, ďalej od mesta, kde boli ubytované len dievčatá. Do práce nás vozili dvaja páni na deväťmiestnom aute. Cesta s nimi bola pre mňa nepríjemná, nedodržiavali profesionálne hranice, boli príliš žoviálni...

 

Doklady som so sebou brávala aj do srpchy

Najhoršie však pre mňa bolo, že každú noc sa na čisto dievčenskej ubytovni stretávala partia chlapov, ktorí sa v jednej miestnosti na prízemí zabávali , pili. Keď som si uvedomila, že na prízemí opití muži, na prvom poschodí samé dievčatá, ubytovňa pod horou, ďaleko od mesta, začala som sa báť. So sebou som všade nosila pas, peňaženku aj občiansky preukaz. Dokonca som si ich brala aj do sprchy, ktorá bola jedna na chodbe. Raz som si šla rovno zo sprchy dať znovu doklady do kabelky a zistila som, že celá kabelka bola poprehadzovaná, ale nič v nej nechýbalo. Pýtala som sa svojej spolubývajúcej, ktorá bola moje sesternica, či sa mi nehrabala v kabelke počas sprchovania. Povedala, že bola vedľa u kamarátky na izbe. Obidve sme to zhodnotili, že išlo asi o pokus ukradnúť niečo, čo tam nebolo, keďže v kabelke nič nechýbalo, len tam bol veľký neporiadok. Dostali sme veľký strach. Do rána sme sa premodlili a na druhý deň sme sa vrátili prvým spojom domov.

  

Žiaden dôkaz, žiadne peniaze

Naše kroky viedli do agentúry, ktorá nám sprostredkovala túto prácu. Sťažovali sme sa, že sme tam odpracovali mesiac 12 hodín denne, aj víkendy a dodnes s nami zamestnávateľ neuzatvoril pracovnú zmluvu a vymáhali sme mzdu za odvedenú prácu. Pani z agentúry nám však oznámila, že nemá žiadny písomný dôkaz o tom, že sme tam boli, preto nám pomôcť nemôže. Keby sme jej z miesta práce oznámili, že tam máme problémy, bola by so zamestnávateľom vyjednávala, ale takto s tým nič neurobí. Vrátili sme sa domov unavené a bez peňazí.

 

Škoda, že sme nevedeli o linke pomoci

O tri dni nám telefonovala pani z agentúry, že muži z firmy volali, že im máme zaplatiť za mesiac za ubytovňu. Vtedy sme sa zľakli ešte viac, pretože sme videli, že nemajú problém nás vydierať do nekonečna a my si nemôžeme uplatniť svoje základné práva. Stiahli sme sa a boli sme radi, že nám dali potom už pokoj, keďže mali naše identifikačné údaje a mohli nás naďalej vydierať, alebo zastrašovať.  Škoda, že vtedy sme ešte nevedeli, že existuje anonymná linka pomoci pre obete nútenej práce.

 

MB.

 

PODPORTE TERAZ >>
 
NEWSLETTER >>
 

Diecézne charity

 

Anketa

Kde ste sa dozvedeli o Pôstnej krabičke pre Afriku?







 

 

FacebookMladaCharita

Partneri

Mediálni partneri

SKCH ďakuje...