blízko pri človeku

Práca: nútený sobáš

Od malička som žila v detských domovoch na východnom Slovensku aj so svojou mladšou sestrou.  Keď som mala 18 rokov, musela som z detského domova odísť. Nevedela som ale kam.. Na jednej strane som bola rada, že si budem môcť žiť svoj vlastný život, že budem mať slobodu, na druhej strane som nevedela, odkiaľ a ako začať.

 

Anglicko – krajina môjho nového domova

O rodičoch som nemala žiadne správy. Zostala som  na ulici. Mala som nejaké peniaze, ktoré mi dali pri odchode z detského domova. Na ulici som sa zoznámila s rómskymi rodinami, ktoré povedali, že mi pomôžu dostať sa do Anglicka a nájsť si tam prácu. Peniaze som mala, takže mi mohli vybaviť doklady a letenku. Mali tam vraj svojich známych,  ktorí sa o mňa mohli postarať. Anglicko mi znelo veľmi dobre, poriadne som ani nevedela, kde sa nachádza, ale vraveli mi, že sa tam žije lepšie a bude o mňa postarané – budem tam mať prácu, aj rodinu, u ktorej  budem bývať.

Prišli sme do Londýna, kde som asi týždeň bývala. Hneď prvý deň mi povedali, aby som im odovzdala pas, aby sa mi nestratil, že mi uschovajú na bezpečné miesto u nich. Po týždni mi povedali, že tam nie je robota, tak pôjdem bývať k inej rodine v Leeds. Tam som žila mesiac, ale stále pre mňa nemali prácu. Pomáhala som im v domácnosti, v záhrade, za stravu a ubytovanie.

 

Vydaj za cudzieho muža

Jeden deň prišli s ponukou, že ak sa vydám za jedného muža z Pakistanu, budem sa mať veľmi dobre, že je bohatý, že nebudem musieť vôbec pracovať. Bála som sa toho, vôbec som ho nepoznala a mala som sa hneď vydávať. Prišlo mi to všetko také čudné. Nerozumela som tomu a nevedela, čo mám robiť...

Raz mi nečakane povedali, že ideme Pakistanca navštíviť. Po ceste autom k nemu mi len oznámili, že musím u neho zostať, lebo oni sa vracajú na Slovensko a už nemajú pre mňa ubytovanie. Moje doklady sa vraj stratili pri sťahovaní.

 

V domácom väzení

Prišli sme pred veľký barák. Boss z rodiny, v ktorej som bývala, sa stretol s Pakistancom, ale ja som vedela slabo po anglicky, nerozumela som, o čom sa rozprávajú. Len som videla veľa peňazí, ktoré bossovi dával muž z Pakistanu. Cez tlmočenie bossa mi povedal, že keď sa za neho vydám, on získa pobyt v Anlicku a ja za odmenu budem mať u neho ubytovanie a pomôže mi nájsť si prácu. Nakoniec som súhlasila.

Hneď od prvého dňa začal byť na mňa agresívny, kričal na mňa, ponižoval, všetko zamkol a ja som nemala šancu dostať sa von.  Mala som pre neho vykonávať domáce práce a chcel ma znásilniť... Takto som prežila asi týždeň.

Keď nebol doma, podarilo sa mi nájsť číslo na políciu a zavolať im. Pochopili, že mám problém a urobili na dom raziu. Takto som sa dostala k organizácii, ktorá mi pomohla vrátiť sa na Slovensko.

 

 

PODPORTE TERAZ >>
 
NEWSLETTER >>
 

Diecézne charity

 

Anketa

Kde ste sa dozvedeli o Pôstnej krabičke pre Afriku?







 

 

FacebookMladaCharita

Partneri

Mediálni partneri

SKCH ďakuje...