blízko pri človeku

Svedectvá z Haiti

HAITSKÁ VLÁDA NEREAGUJE NA OKOLNOSTI PO ZEMETRASENÍ
22. júl 2010  

Erny Gillen, prezident Luxemburskej a Európskej charity, odišiel na Haiti minulý týždeň. Medzi obhliadkami terénu a pracovnými stretnutiami, mal možnosť sa stretnúť s obyvateľmi Haiti a vidieť, v akých podmienkach žijú šesť mesiacov po zemetrasení. Vzhľadom na ťažkú situáciu, ktorá nedovoľuje uvoľniť 75 miliárd dolárov sľúbených medzinárodnou spoločnosťou, Erny Gillen spochybnil kroky vlády, že uprednostňuje vlastné záujmy pred riadením verejného majetku.

 

S akým cieľom ste odchádzali na Haiti?

Chcel som si spraviť vlastný názor na situáciu pol roka po katastrofe. Počuli sme veľa kritiky pokiaľ ide o riadenie situácie haitskou vládou. Chcel som vidieť, čo sú skutočné prekážky a aké sú politické súvislosti.

 

Čo Vás najviac zaujalo po príchode?

Silná prítomnosť tohto strašného zemetrasenia. Vyzeralo to tam ako keby ich zasiahlo včera. Rozsiahlosť škôd presahuje všetky možnosti. Naozaj dramatický pohľad na spustošenú krajinu.

 

V akých podmienkach žijú dnes obyvatelia Haiti?

Rodiny žijú v stanových mestečkách postavených mimovládnymi organizáciami. Ľudia žijú viac-menej v normálnych podmienkach s prístupom k vode a potravinám. Aj keď obyvatelia dedín uvoľňujú trosky a začínajú rekonštrukčné práce, v meste je oveľa viac obmedzení. Chýba tam politická vôľa, aby sa veci začali hýbať vpred.

 

Hovorilo sa o odmietavom stanovisku haitskej vlády. Je toto práve to, čo ste spozorovali na Haiti?

Politická moc je zaskočená náročnou situáciou. Obyvatelia hlavného mesta nám povedali, že zatiaľ nedostali ani jednu správu od vlády. Ale paralelne čítali noviny a vedia, že im bolo prisľúbených 75 miliárd dolárov z verejných zbierok. Majú právo sa pýtať, kde sú tieto peniaze, lenže vláda nekomunikuje. Celá situácia je organizačne a administratívne nezabezpečená a vláda nepristupuje k tejto situácií korektne.

 

Je potrebné odísť z Port-au-Prince, aby sa veci posunuli dopredu?

Áno. Tam, kde rekonštrukčné práce závisia len na obyvateľoch a práci MVO, majú ľudia pozitívny prístup a všetko prebieha veľmi dobre. V hlavnom meste sa nič nehýbe. Pýtame sa prečo tam je stále toľko trosiek? Nemôžu uzatvoriť cestu na určitú dobu, počas ktorej ju vyčistia? Zvládnuť organizáciu prác je extrémne náročné, ale nemôžeme chcieť od Haiťanov či MVO, aby opravovali infraštruktúru, tú má predsa na starosti organizačná moc. Prekresliť cesty, predefinovať kataster, prerobiť kanalizáciu: toto všetko je potrebné, aby veci napredovali. Kvôli tejto nečinnosti sú MVO v meste rovnako stratené ako obyvatelia. A vo svete je Haiti kľudne verejne propagované ako chudobná a dezorganizovaná krajina.

 

Vzhľadom na túto situáciu, v aké ukončenie môžme dnes dúfať?

Jedine medzinárodná spoločnosť má moc zakročiť a pritlačiť na vládu tak, aby sa ujala svojej zodpovednosti. Totižto vláda uprednostňuje svoje vlastné záujmy pred riadením verejného majetku. Koncom tohto roka sa budú na Haiti konať voľby a keď sa novinári pýtali prezidenta Prévala, ako ich plánuje zorganizovať, spokojne odpovedal, že nevie, ale už teraz vie, že ich vyhrá. Keď sme toto začuli, ostali sme stáť s otovrnými ústami. Humanitní dobrovoľníci robia všetko preto, aby pomohli krajine postaviť sa na nohy, ale nemôžme ich zamieňať za politickú moc.

 

SVEDECTVO HAITSKÉHO LEKÁRA
3. máj 2010

„MÁM LEN MÁLO PROSTRIEDKOV, ABY SOM POMOHOL ĽUĎOM, ALE MÁM VEĽKÝ SEN.“

Takto hovorí haitský lekár Dr. Olnick, ktorého rodina patrí medzi priamo zasiahnuté zemetrasením. On sám bol v tom čase na letisku, z ktorého neodletel. Nevedel však čo sa udialo v hlavnom meste, až kým nestretol objímajúcich sa ľudí.

Ako vy vnímate situáciu po katastrofe? Aké vidíte rozdiely pred a po zemetrasení? 
Podľa mojich pozorovaní sú zmeny také početné, že otázka je veľmi zložitá. Aby som mohol na ňu odpovedať, treba zvážiť rôzne hľadiská, ako: politické, ekonomické, sociálne a náboženské.
Z politického hľadiska sa štátnici ukazujú obetavejší ako nikdy predtým. Sťažujú sa na nedostatok prostriedkov na vyriešenie aktuálnych problémov krajiny. Z toho vyplýva myšlienka vytvorenia dočasnej vlády, ktorá by mala na starosti osud krajiny. Veľa ľudí však nesúhlasí s touto myšlienkou, lebo si myslia, že by to bolo neužitočné.
Z ekonomického hľadiska je situácia na Haiti po katastrofe kritickejšia ako predtým. Viac ako 75% súkromných a verejných podnikov je zničených, tisícky ľudí, ktorí žili v extrémne ťažkých situáciách, ktorí mali sotva z čoho vyžiť, žijú teraz v ešte horších podmienkach. Pre niektorých z nich bol dom základným zdrojom príjmov. Oni ich stratili mrknutím oka.
Je zrejmé, že počet postihnutých, sirôt, vdov a vdovcov sa značne zvyšuje, čo zväčšuje problém uspokojiť najzákladnejšie potreby. V niektorých rodinách osoba, ktorá mala schopnosť postarať sa o potreby rodiny, zahynula a oni zostali bez útočiska. Teraz využívajú potravinovú pomoc rôznych medzinárodných organizácií, ktorá však nebude zabezpečená na dlhé obdobie, takže beznádej ostáva na tvárach väčšej časti postihnutých, ktorí žijú v stanoch. Je pravda, že vďaka medzinárodnej pomoci sa nájdu takí, ktorí žijú v lepších podmienkach ako pred zemetrasením, ale ak nebudeme mať správne miery, bude to ešte horšie. Straty na majetkoch sú veľmi vysoké. Pre to málo, ktoré podnikateľom ostalo, zvyšujú ceny výrobkov, aby mohli pokryť manko, a tak sú to spotrebitelia, ktorí nesú tieto následky.
Zmeny zo sociálneho a náboženského hľadiska sú prepojené. Ľudia sú zjavne milší. Niektorí si myslia, že ak nám Boh preukázal priazeň a ochránil nás pred smrťou pri zemetrasení, musíme sa rozísť so zlom. Je pozoruhodné, že mnoho ľudí sa vzdalo takých praktík ako napr. woodoo, aby zasvätili svoje životy Bohu.

Kde ste sa nachádzali vy počas zemetrasenia?
Počas zemetrasenia som bol v Port de Paix (hlavné mesto severozápadného kraja). Tu som sa zúčastnil na lekárskych aktivitách, ktoré sa mali pôvodne konať 9., ale boli presunuté na 11. januára. Po týchto aktivitách som si chcel kúpiť lístok na autobus, ale vtedy bolo veľmi ťažké chytiť miesto, lebo veľa ľudí cestovalo domov z prázdnin. Okolo 16.45 som prechádzal okolo letiska, zaregistroval som veľký hluk. Myslel som si, že je to lietadlo, ktoré odlietalo alebo pristávalo. Videl som veľa ľudí ako sa smiali, skákali a objímali sa. Pýtal som sa čo sa tu deje? Konečne som videl prejsť niekoho popri mne a opýtal som sa, prečo sú ľudia takí spokojní? Odpovedal mi, že zažili zemetrasenie. Ja som to považoval za „obyčajné zemetrasenie“, pretože v Port de Paix nespôsobilo žiadne škody. V tú chvíľu sa prerušili telefonické siete. Cez RFI (Radio France Internacionale) a TFI (Television France Internacionale) sme sa dozvedeli základné informácie o zemetrasení v hlavnom meste. Až v stredu 13. januára, keď som prišiel konečne do Port au Prince, som uvidel, čo otrasy napáchali.

Dotklo sa zemetrasenie nejako vašej rodiny?
Moja rodina je tiež obeťou tejto katastrofy. Zo štyroch členov rodiny, ktorí sa našli pod betónovými sutinami, traja prežili a jeden zomrel. Môj brat sa nachádzal na treťom poschodí budovy univerzity, ktorá sa zrútila. On zázračne prežil a potom zachránil ešte moje dve sestry spod trosiek nášho domu. Napriek všetkým snahám zachrániť troch členov rodiny, ktorí boli v dome, podarilo sa mu vytiahnuť len dvoch, pretože tretí bol už mŕtvy. Čo sa týka materiálnych škôd, stratili sme všetko. Nedarí sa nám vytiahnuť nič z toho, čo sme mali vnútri.

Ako vidíte potreby krajiny po zemetrasení? 
Po zemetrasení sa môžu potreby haitského obyvateľstva rozdeliť na potreby krátkodobé, potreby stredného trvania a potreby dlhodobé. Krátkodobé potreby zahŕňajú starostlivosť o zranených a fyzicky alebo psychicky traumatizovaných, potreby pitnej vody a jedla. Potrebami stredného trvania sú dočasné prístrešky ako stany a ešte jedlo, voda a zdravotná starostlivosť.
Čo sa týka dlhodobých potrieb, sú to tie, ktoré existovali ešte pred zemetrasením: potreby jedla, zdravotnej starostlivosti a vzdelávania. Nesmie to však byť zamerané na dary zo zahraničia, ale haitský ľud a haitská vláda si musí uvedomiť zodpovednosť a prijať politiku, ktorá sa bude snažiť zvýšiť národnú produkciu.

Čo by ste vy chceli zmeniť vo vašej krajine?
Na Haiti je toľko vecí, čo by bolo treba zmeniť. Keby som mal o nich hovoriť, desiatky strán by mi nestačili. Povedal by som však aspoň o niektorých z nich. Myslím stále na vzdelávacie programy, ktoré by umožnili Haiťanom lepšie žiť a chránili by ich prostredie. Vhodné je tiež prijať prísne opatrenia na boj proti korupcii, ktorá je podľa mňa jedna z hlavných prekážok pre rozvoj krajiny. Ja však nemám politické ašpirácie, môžem si plniť len moju osobnú povinnosť a robiť citlivým moje okolie. Čo sa týka zdravotnej starostlivosti vždy som v rámci možnosti odovzdával srdce a dušu pre pomoc ľuďom, ktorí to potrebujú, na hocijakom mieste, kde pracujem, vždy som najdostupnejší haitský lekár, ktorý ošetruje pacientov nezávisle na ich ekonomických prostriedkoch a na ich spoločenskom postavení. Mám len málo prostriedkov, aby som pomohol ľuďom, ale mám veľký sen. V budúcnosti by som chcel postaviť nemocničné centrum, ktoré by ponúkalo všetky služby zadarmo, a takto by som mohol pomôcť znížiť následky chorôb a tiež znížiť úmrtnosť. 



INTERVIEW S OTCOVM SERGE CHADICOM, RIADITEĽOM CARITAS HAITI
28.4.2010

Hneď po zemetrasení, keď bolo ťažké dostať pomoc, si v prechodných táboroch okolo Port-au-Prince ľudia navzájom pomáhali a delili sa o to málo, čo mali. Keď sa znovu otvorilo letisko, členské organizácie Caritas z celého sveta čakali v rade, aby pomohli Haiti buď vyslaním okamžitej materiálnej pomoci alebo personálom. Ďalší členovia poslali peniaze, prišli odkazy sústrasti a povzbudenia.

„Ihneď po zemetrasení vyrazili členovia Caritas na Haiti. Bol to ozajstný znak univerzálnosti a rodinného ducha Caritas,“ povedal otec Chadic.

S odhadovanými 3 miliónmi ľuďmi v núdzi, stovkami tisíc mŕtvych, poškodenými budovami a infraštruktúrou, si členovia Caritas uvedomili, že vzhľadom na katastrofu potrebuje Caritas Haiti nielen materiálnu a finančnú podporu, ale tiež morálnu podporu, aby dokázalo čeliť tomuto nešťastiu v budúcnosti.

Personál Caritas Haiti bol v deň zemetrasenia mimo Port-au-Prince na jednom workshope. Keď cítili veľké záchvevy, snažili sa kontaktovať svoje rodiny, ale nedovolali sa im. Až keď sa nasledujúci deň vrátili do hlavného mesta, zistili rozsah škody po zemetrasení. „Videli sme, že katedrála a arcibiskupský palác už nestáli. Neskôr sme sa dozvedeli, že arcibiskup spolu s generálnym vikárom a mnohými ďalšími zomrel.“, povedal otec Chadic. „Najprv som ostal pokojný, potom som začal kričať.“, povedal. „Keď som prišiel domov, nevedel som, čo si mám myslieť. Bola tam úplná spúšť.“

Len niekoľko hodín po zemetrasení začala Caritas posielať personál z Európy na pomoc Caritas Haiti. Otec Antonio Sandoval, koordinátor pre Caritas Latinská Amerika, ihneď letel na Haiti spolu so záchranármi, ktorých zhromaždil v Mexiku. Americká charita CRS už mala 300 ľudí na Haiti, ktorí tam pracovali na programoch ešte pred zemetrasením. Aj švajčiarska a francúzska charita tam už boli prítomné.

„Uvedomili sme si, že nie sme sami. Cítili sme akoby boli na našej strane ľudia, ktorí nám priniesli útechu a radosť. To nám pomohlo vidieť veci v inom svetle. Pomohlo nám to uvedomiť si, že naše ťažkosti môžeme prekonať“,. povedal otec Chadic Členovia Caritas zo 40-tich krajín vyzbierali na daroch pre pozostalých zatiaľ 147 miliónov eur. Okrem toho vlády prisľúbili 27 miliónov eur.

„Haiťania sú vďační všetkým členom Caritas, ktorí ponúkli pomoc.“, hovorí otec Chadic. „Ja by som chcel tiež poďakovať všetkým, ktorí preukázali solidaritu.“ Počas nasledujúcich piatich rokov Caritas pomôže obnoviť Haiti a poskytne domovy, zdravotnú starostlivosť, živobytie a vzdelávanie.

„Haiťania sú ľudia, ktorí spievajú a kričia, a sú veľmi odvážni, ale tiež vedia, ako prekonať trápenia, aby našli nádej. A kým je tu nádej, môžeme stále bojovať pre lepší zajtrajšok.“, ukončuje otec Chadic.



PRÍBEH O GRAFFITI UMELCOVI
26.4.2010

Graffiti umelec Jerry vymaľováva múry táborov umeleckými dielami s ťažkým cieľom. Chce povzbudiť Haiťanov, aby dodržiavali základné hygienické zásady. „Sprejujem za zmenu. Je mojim poslaním hovoriť k haitskému obyvateľstvu,“ vysvetľuje Jerry. V ruke má sprej a pozerá na múr, ktorý pomaľoval farebným graffiti.

V žiariacom slnku je čelo mladého pouličného umelca pokryté potom. Kreslí jednu úsmevnú postavu za druhou, všetky s bezchybne umytými rukami na stenách tábora v Nazone. Od zemetrasenia v ňom našlo útočisko 5000 ľudí. Na tomto odľahlom mieste, kde humanitárna pomoc sotva začala prichádzať, sú ľudia zvedaví a nadšení z umelcovho diela. „To je Jerry, to je on. Takto vyzerá ten Jerry,“ šepkajú si.

Jerry Rosembert je slávny v Port-au-Prince. Už jeden rok s maskou a šiltovkou, ktorá zakrývala jeho tvár, pokrýval po nociach steny hlavného mesta kresbami. Jeho kresby sú niekedy humorné, ale vždy majú hlbší význam. Po niekoľkých mesiacoch sa stal miestnou legendou a stal sa dokonca známym v zahraničí.

„Je tu veľa problémov, veľa ľudí trpí na Haiti. Nesnažím sa miešať do politiky, že budem hovoriť voľte túto osobu, alebo zbavte sa tohto kandidáta. Vytváram zábavné obrázky o sociálnych témach, aby som pomohol Haiťanom,“ hovorí Jerry a jeho oči vyzerajú veľmi vážne.

Od zemetrasenia je Jerry presvedčený, že je jeho povinnosťou urobiť viac pre ľudí. Bez váhania sa rozhodol zanechať svoj úkryt a začať vytvárať graffiti pre hygienickú kampaň, ktorú spustila Caritas v táboroch v Port-au-Prince.

Odkaz je jednoduchý, ale dôležitý. Povedomie Haiťanov o otázkach hygieny sa zvýšilo a sú povzbudení umývať si pravidelne ruky. Hlavným cieľom je zabrániť, aby sa šírili infekčné ochorenia a iné epidémie v preplnených táboroch v období dažďov.

S umelcom ako Jerry, môžeme šíriť dôležité odkazy hravou a omnoho efektívnejšou cestou ako s obyčajnými plagátmi a letákmi. Jeho zábavné kresby vyzývajú každého, predovšetkým mladých ľudí a tých, ktorí nevedia čítať. A funguje to. Iniciatíva sa stretla s veľkým záujmom ľudí. Sú radi, že niekto sa stará o to, v akej sú situácii a sú potešení, že ich múry sú oživené umelcovými obrázkami.

„Páči sa mi spôsob, akým pracuje. Páči sa mi, ako šíri jeho posolstvo,“ hovorí Boby Lacroix, ktorý žije v jednom z táborov, ktoré už Jerry vymaľoval. „S týmito obrázkami venujeme väčšiu pozornosť tomu, aby sme si umývali ruky.“



BISKUP PIERRE DUMAS, PREZIDENT CARITAS HAITI
23.4.2010

Deň pred zemetrasením som navštívil časti mojej diecézy. Aby som sa dostal na jedno miesto, musel som prebrodiť viacero riek. Keď sme prechádzali cez jednu z nich, voda bublala a tvorili sa tam vlny. Rozhodli sme sa zostať tej noci v diecéznom školiacom stredisku v Matean, ktoré je pri mori. Ale cez noc začali vlny narážať na budovu. Myslel som si, že je to cunami.

Nasledujúci deň som sa vrátil do Port-au-Prince a 10 minút potom, čo som vyšiel z auta sa začalo zemetrasenie. Všetci vyšli do ulíc. Jedna z prvých vecí, čo som sa snažil urobiť, bolo kontaktovať mojich zamestnancov a upokojiť ich. Povedal som im, aby sa nebáli, že je to príležitosť preukázať solidaritu a navzájom sa podporiť.

Pri zemetrasení som stratil môjho dva a pol ročného synovca a švagra. Všetci tí, ktorí zomreli, si nezaslúžili odísť tak skoro. Pre tých z nás, ktorí sme zostali, existuje momentálne len bolesť. Túto skúšku musíme prekonať so živou vierou.

Verím však, že naša dobročinnosť a spôsob, akým prežívame túto krízu, pomôže prehĺbiť našu humánnosť. Pomôže nám byť štedrejšími, otvorenejšími a prístupnejšími, pretože všetky symboly, ktoré nás spájali: katedrála, prezidentský palác, ministerstvá, školy, náboženské komunity a veľa ďalších miest, sú v troskách.

Teraz musíme znovu budovať, aby sme boli schopní žiť spolu. Musíme to robiť spôsobom, aby sa odstránili predsudky a diskriminácia a tak, aby to vzbudzovalo dôveru. Treba to robiť spôsobom, ktorý podnecuje solidaritu a ducha otvorenosti. Dáva nám to možnosť znovu postaviť našu krajinu iným spôsobom a pochopiť puto, ktoré nás spája. V súčasnosti je to všetko o potrebách, ale raz sa budeme baviť o obnove krajiny a príležitosti postaviť lepšie Haiti.

 

PODPORTE TERAZ >>
 
NEWSLETTER >>
 

Diecézne charity

 

Anketa

Kde ste sa dozvedeli o Pôstnej krabičke pre Afriku?







 

 

FacebookMladaCharita

Partneri

Mediálni partneri

SKCH ďakuje...