Záchrana žien zotročených teroristami tzv. Islamského štátu (Daesh) bola jedným z prvých projektov Slovenskej katolíckej charity (SKCH) v Iraku. Hoci medzi ženami boli najmä jezídky, Charita pomáhala a doteraz pomáha bez ohľadu na vierovyznanie. Zachrániť sa jej podarilo 29 žien, a to aj vďaka jednotlivcom z rady moslimov vo vnútri kalifátu, ktorí sa nechceli nečinne prizerať ich nesmiernemu utrpeniu.
Dňa 10. júla si pripomíname vyslobodenie mesta Mosul v Iraku, ktoré bolo počas vojny v rokoch 2014 až 2017 centrom otrokárskeho trhu so ženami. Unesených bolo okolo 6 300 prevažne jezídskych žien a dievčat, no oslobodiť sa podarilo asi len polovicu z nich. Tisícky ďalších sú doteraz nezvestné.
„Pokiaľ ide o pomoc, neprináleží nám pýtať sa na vierovyznanie, etnikum či národnosť človeka v núdzi. Jediné vierovyznanie, ktoré môže rozhodovať, je to naše. Sme kresťania, veríme v Boha a hodnotu každého života, preto by sme mali prirodzene pomáhať blížnym, nech je to v akejkoľvek časti sveta,“ hovorí Hugo Gloss. Je manažérom humanitárnej pomoci Slovenskej katolíckej charity a na projekt záchrany žien spred niekoľkých rokov si dobre pamätá. „Od roku 2016, kedy záchranné operácie začali, sme realizovali množstvo ďalších projektov humanitárnej pomoci v Iraku a stále realizujeme, avšak tento projekt je výnimočný. Podarilo sa nám pomôcť 29 ženám, ktoré nesmierne trpeli, boli znásilňované, bité a z otroctva si doniesli celoživotnú traumu.“
Slovenská katolícka charita bola jednou z prvých organizácií, ktoré sa rozhodli orientovať pomoc nielen na prístrešie a potraviny pre ľudí utekajúcich z územia obsadeného ISIS, ale pomôcť práve zotročeným ženám. V spolupráci s Vysokou školou zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, projektom STEP-IN a vďaka Svätomartinskej zbierke Bratislavskej arcidiecézy sme vytvorili spoločný projekt, ktorý financoval náklady na logistiku pri záchranných operáciách žien a následnú zdravotnú a psychologickú pomoc vyslobodeným ženám a ich rodine.
Keď smrť nie je to najhoršie
Záchranné akcie prebiehali v meste Mosul, kde bola zadržiavaná väčšina unesených žien. Tu si radikálni islamisti kupovali ženy aj dievčatá ako tovar. Sexuálne otrokyne boli pre nich jednou z motivácií pre vstup do teroristickej skupiny. Boli prinútené konvertovať na islam a následne vyhlásené za majetok niektorého z nich.
„Ženy a dievčatá stáli pritisnuté k sebe a okolie strážili muži v čiernych maskách,“ rozpráva 24-ročná Džilan, ktorú sa po dvoch rokoch podarilo zachrániť zo zajatia Islamského štátu vďaka financiám zo Slovenska. „V dave som zbadala švagrinú. Zavolala som na ňu, no nehýbala sa. Chcela som k nej vykročiť, no emír ma schytil za vlasy a ťahal ma vpred. Kráčal rýchlo, dav pred nami sa rozostupoval, keď sme na konci chodby vošli do malej miestnosti. Oproti nám visela vlajka Islamského štátu a pod ňou sedel muž, sudca v Mosule. S emírom, veliteľom ISIS, ktorý ma doviedol, sa zvítali. Mala som povedať šahádu a konvertovať na islam, tam, na mieste. Keď som sa vzpierala, emír ma udieral po rukách a tvári znovu a znovu. Keď som napokon prijala moslimskú vieru, odfotili ma a sudca podal emírovi doklad o konverzii a našom sobáši. Od tej chvíle som mu oficiálne patrila. Bola som jeho majetkom,“ vykresľuje mladá žena momenty, ktorými si prechádzala, kým ju záchranná sieť dostala z Mosulu, z územia kalifátu.
Vyslobodenie žien realizovali jednotlivci z rady moslimov, ktorých koordinoval iracký právnik Khaleel Al-Dakhi, ktorý patrí k náboženskej menšine jezídov. Hoci tým ohrozili vlastné životy a životy svojich detí, moslimovia vo vnútri kalifátu pomohli ženám iného vierovyznania. Práve 10. júl, ktorý je výročím oslobodenia Mosulu, poskytuje príležitosť pripomenúť si ich hrdinstvo a poďakovať aj Slovákom, ktorí záchranné misie financovali. Životy konkrétnych žien, ktoré sa podarilo zachrániť, sú príkladom výnimočnej spolupráce Slovákov a irackých jezídov a moslimov.
„Na ľudí pôsobí, keď hovoríme najmä o pomoci prenasledovaným kresťanom v Iraku či Sýrii, ktorým, samozrejme, pomáhame, avšak táto pomoc v krajinách Blízkeho východu zasahuje omnoho väčšie množstvo ľudí a vierovyznaní. Jednou z našich úloh v krajine je budovať porozumenie naprieč náboženskými svetmi, ktoré tu fungujú vedľa seba. Nech sa núdza vyskytne kdekoľvek, Charita je pripravená zakročiť a podať pomocnú ruku,“ uzatvára Hugo Gloss z SKCH.
Pomoc ženám na Blízkom východe trvá dodnes
Súčasné projekty humanitárnej pomoci Charity v krajinách Blízkeho východu sa aj dnes zameriavajú na pomoc zraniteľným ženám a núdznym bez ohľadu na pôvod. Už roky prebieha výstavba studní vďaka oficiálnej rozvojovej pomoci Slovenska, SlovakAid a Konferencii biskupov Slovenska, vďaka čomu získavajú v týchto mesiacoch prístup k pitnej vode aj ďalší obyvatelia, a to z kresťanskej, jezídskej aj moslimskej obce, ktorí medzi seba prijali mnohé rodiny utekajúce pred terorom islamistov Daesh. Stavba studní zabezpečuje pitnú vodu pre všetkých bez rozdielu, prevádzka škôlok pomáha rodinám zabezpečiť deťom vzdelanie, kým často slobodné alebo ovdovené matky môžu pracovať, aby zabezpečili svoje rodiny, a vzdelávacie rodinné centrá poskytujú možnosť priučiť sa novým pracovným zručnostiam vedúcim k väčšej samostatnosti žien. Mnohé totiž prišli pri nepokojoch o manželov, preto sú vďačné za pomoc pri zabezpečení starostlivosti o seba a svoje deti.
Viac informácií o projektoch humanitárnej pomoci SKCH v krajinách Blízkeho východu nájdete na www.charita.sk/pomoc-utecencom.
Autor: Monika Čopíková