V detskom domove pre chlapcov „Živá perla“ je stále živo. Netreba sa tomu ale diviť, starať sa o 32 chlapcov pod jednou strechou môže byť niekedy výzvou ale aj potešením. Isto by to potvrdil aj náš koordinátor Ruslan Markiv, ktorý je pre chlapcov ako druhý otec. V období leta, kedy si môžu spoločne užiť letné prázdniny, je času oveľa viac a Ruslan všetok využíva naplno. Výlet do Karpát, turistika na jazero Synevir či zdolanie najvyššieho vrchu Ukrajiny – na toto všetko si zaspomínal 15-ročný Maxym vo svojom liste.
Maxym je jeden z chlapcov, ktorý žije v detskom domove a je zároveň zapojený v našom projekte. Spolu s ďalšími chlapcami navštevuje miestnu školu, kde ho najviac baví hudobná výchova a literatúra. Vo voľnom čase rád hráva s kamarátmi futbal alebo chodí na prechádzky so psom, o ktorého sa starajú v „Živej perle“. Chodí miništrovať a trávi tiež veľa voľného času v kaplnke. Vždy chcel v dospelosti pomáhať druhým ľuďom. Predtým rozmýšľal, že by sa stal kňazom, a teraz zvažuje, že by mohol byť vodičom a dobrovoľníkom: „Mohol by som byť vodičom autobusu a brať deti a ostatných ľudí tam, kam potrebujú. Napríklad deti do školy alebo na tábor.“
Vo svojom liste nám Maxym tiež prezradil, ako sa mu páčilo na spoločnom výlete chlapcov zo „Živej perly“: „Turistika v Karpatoch bola skvelá. Navštívili sme jazero Synovir, kde bolo veľa ľudí. Skúšali sme tam rôzne typy medov, dali si zmrzlinu a hrali sa hry s miestnymi chlapcami a dievčatami. Taktiež sme sa ale striedali pri príprave jedla a umývaní riadov. Jeden deň sa nám podarilo vyjsť aj na vrch Hoverla.“ Spomínaný vrch sa týči až do výšky 2 061 metrov a predstavuje najvyššie položené miesto na Ukrajine. Počas výletu chlapci prespávali na peknej fare u otca Egiddyho, ktorý ponúka ubytovanie všetkým záujemcom o prenocovanie.
Podľa Maxymových slov, otec Egiddy chlapcov srdečne privítal a bol k nim veľmi milý. Posedel si s nimi aj jeden večer, keď chlapci pripravili oheň: „Po omši sme pri ohni hrali na gitare, spievali rôzne piesne a tancovali. Oheň sa mi páčil zo všetkého najviac, pretože sme v tento večer mohli zostať dlho hore. Samozrejme, menší chalani išli spať skôr, no my starší sme ostali až do tretej ráno a spoločne sa rozprávali o budúcnosti. Bolo fajn porozprávať sa o tom, čo chceme robiť.“
Veľmi pekne ďakujeme darcom zo Slovenska, pretože vďaka ich ochote pomôcť môžu mať núdzne deti na Ukrajine aj spomienky, ku ktorým sa budú vracať s úsmevom na tvári. Ak by ste podobný úsmev chceli vyčariť aj Vy, môžete sa prihlásiť do nášho projektu TU.
