Pri príležitosti medzinárodného dňa migrantov (18. december) sa profesijné organizácie pracujúce v oblasti azylu, migrácie, humanitárnej pomoci a ľudských práv rozhodli vyzvať Európsku úniu, aby obnovila práva a hodnoty na hraniciach s Európy. Pokračujúca humanitárna kríza na hraniciach medzi EÚ a Bieloruskom, spôsobuje obrovské utrpenie a smrť najmenej desiatok ľudí. Hoci plne odsudzujeme činy Bieloruska, žiadame o reakciu zo strany EÚ, členských štátov EÚ a všetkých príslušných európskych a medzinárodných organizácií, ktorá bude v súlade s právnymi záväzkami EÚ a medzinárodnými právnymi záväzkami a normami bežnej slušnosti.
V konflikte medzi EÚ a Bieloruskom, ktorý má bezpečnostný rozmer, sú ľudia uprostred krízy využívaní ako jedna zo strán konfliktu, no títo ľudia nie sú bezpečnostnou hrozbou a ani jedna zo strán by ich nemala označovať ako alebo považovať za zbraň. Všetky správy naznačujú, že je medzi nimi veľa zraniteľných osôb, vrátane tehotných žien, rodín s malými deťmi a starších alebo zranených ľudí. Sú medzi nimi ľudia, ktorí utiekli pred vojnou a prenasledovaním zo Sýrie, Jemenu, Afganistanu a Iraku a ktorí v situácii chýbajúcich možností cestovať bezpečne a legálne nemali inú možnosť. Poznamenávame tiež, že napriek vážnemu napätiu, ktoré medzi zainteresovanými štátmi existuje, je situácia, podobne ako mnohé iné na hraniciach EÚ, zvládnuteľná a treba k nej pristupovať s nadhľadom. Vo svete je množstvo iných, nestabilnejších krajín, ktoré čelia zložitým problémom vysídľovania s geopolitickými a bezpečnostnými rozmermi, ktoré zahŕňajú oveľa väčší počet ľudí. To, čo potrebujeme je jasná odpoveď, ktorá zahŕňa pevnú obranu práva na azyl a práva EÚ a medzinárodného práva.
Preto navrhujeme nasledujúce spôsoby reakcie, pokrývajúce rôzne prvky krízy:
Zabezpečiť prístup k azylu na hraniciach
Podľa práva EÚ a medzinárodného práva má každý, kto žiada o azyl na hraniciach, bez ohľadu na spôsob jeho príchodu, právo podať žiadosť o azyl. Prístup k azylu v Poľsku, Litve a Lotyšsku by sa mal okamžite obnoviť podľa zákona a aj v praxi. To znamená, že všetky opatrenia, ktorých cieľom je zabrániť ľuďom v prístupe na územie EÚ a v podávaní žiadostí o azyl, musia skončiť. To zahŕňa bránenie ľuďom dostať sa na územie EÚ, a to aj použitím sily a pokynov pre pohraničnú stráž, aby ľuďom bránili a vykonávali odsuny z územia; znemožnenie podania žiadosti o azyl prostredníctvom geografických obmedzení, ktoré určujú, kde môže byť žiadosť podaná; a pokusy o odstúpenie od práva na azyl a princípu nenavrátenia (“non-refoulement”).
Zaručiť humanitárny prístup
Z krátkodobého hľadiska je nevyhnutné, aby zainteresované štáty umožnili postihnutým ľuďom humanitárny prístup, aby sa k nim mohli dostať humanitárne organizácie a poskytnúť im pomoc. Skutočnosť, že členské štáty EÚ bránia poskytovaniu pomoci na záchranu života ľuďom, z ktorých sú niektorí mimoriadne zraniteľní, je žalostná a bezohľadná. Následkom tohto prístupu môže byť aj to, že bude mať negatívne dôsledky na humanitárny prístup v kontexte vysídľovania mimo EÚ a oslabí úlohu EÚ ako dôveryhodného humanitárneho aktéra.
Ak by patová situácia pokračovala, jednou z možností, ktorá by mohla zabrániť ďalším stratám na životoch je rozhodnutie okamžite evakuovať ľudí z pohraničného regiónu do členských štátov EÚ, a to aj s využitím už existujúcich ponúk od občianskej spoločnosti, miest a náboženských skupín na prijatie týchto ľudí. Zároveň by členské štáty EÚ mali prediskutovať a dohodnúť sa na ad hoc relokačnom mechanizme pre týchto ľudí. Navrhovaná repatriácia týchto ľudí do tretích krajín na účely azylového konania je podľa medzinárodného práva a práva EÚ nezákonná a politicky nerealizovateľná.
Zrušiť nesúladné vnútroštátne právne predpisy
Situácia na vonkajšej hranici viedla k zmenám domácej azylovej legislatívy. Ako ukazuje právna analýza prijatej legislatívy v Litve, Poľsku a Lotyšsku, niektoré legislatívne zmeny nie sú v súlade s právom EÚ v oblasti azylu, so Zmluvami o EÚ, Chartou základných práv a medzinárodným právom. V Litve majú zmeny za cieľ obmedziť prístup k azylu; odstrániť ochranu pre ľudí v zraniteľných situáciách; umožniť automatické zaistenie; obmedziť prístup k účinnému prostriedku nápravy; a obmedziť prístup k podmienkam prijímania.
V prípade Poľska je nová legislatíva v priamom rozpore so zásadou non-refoulement, keďže umožňuje vyhostenie ľudí z Poľska aj po podaní žiadosti o medzinárodnú ochranu a bez individuálneho preskúmania, či vyhostenie vedie k porušeniu ich ľudských práv. V Lotyšsku zmeny vylučujú aby osoba prekračujúca hranicu mohla požiadať o azyl, čo znamená, že sa nerešpektuje právo žiadať o azyl a princíp non-refoulement. Aj keď sú niektoré novely – teoreticky – dočasné a ich uplatňovanie je geograficky obmedzené, napriek tomu riskujú inštitucionalizáciu nezákonných praktík. Žiadosť o azyl je základným právom a zásada non-refoulement je neodňateľným princípom, ktoré sa musia dodržiavať aj v čase núdze.
Európska komisia musí naďalej vyžadovať od členských štátov, aby odstránili tie časti svojej legislatívy, ktoré porušujú právo EÚ. Základnou podmienkou každej podpory z EÚ by mal byť súlad s právom EÚ. Ak členské štáty odmietnu rešpektovať právo EÚ a medzinárodné právo, treba zvážiť konanie o porušení povinnosti a disciplinárne opatrenia.
Postaviť sa proti represii voči občianskej spoločnosti, médiám a právnikom
Situácia na hraniciach EÚ vyvolala snahu členských štátov zastrašiť a potlačiť nezávislú občiansku spoločnosť, médiá a právnikov, ktorí sa snažia reagovať v súlade s ich profesionálnymi rolami. Činnosti zamerané na poskytovanie humanitárnej a právnej pomoci ľuďom na hraniciach nesmú byť kriminalizované. Zákaz prístupu občianskej spoločnosti a novinárov do pohraničných zón nielenže ponecháva ľudí bez podpory, ale má aj dôsledky pre prácu nezávislej občianskej spoločnosti a médií mimo Európy. Je nevyhnutné, aby situáciu v pohraničnej oblasti monitorovali nezávislí aktéri, aby sa zabezpečilo dodržiavanie práva EÚ a medzinárodného práva. Násilné činy treba odsúdiť a vyšetriť.
Postaviť spoluprácu s tretími krajinami na dodržiavaní ľudských práv a transparentnosti
V súčasnosti sa EÚ proaktívne snaží dosiahnuť dohody s tretími krajinami, aby zabránila ľuďom prichádzať na hranice EÚ, alebo aby prijali späť svojich štátnych príslušníkov. Musí sa zabezpečiť, aby každá dohoda s tretími krajinami, ako je Irak, Turecko alebo Libanon, bola v súlade s medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv, počnúc právom opustiť krajinu a záväzkami vyplývajúcimi z princípu non-refoulement. S cieľom umožniť demokratickú zodpovednosť nad dohodami, ktoré EÚ uzatvára s tretími krajinami by mal byť obsah všetkých dojednaní verejne dostupný a Európsky parlament by mal zohrávať zmysluplnú úlohu pri monitorovaní týchto dohôd. Malo by sa zaručiť aj nezávislé monitorovanie a podpora pre tých, ktorí sú navracaní.
EÚ a jej členské štáty musia reagovať na krízu na hraniciach v súlade so svojimi medzinárodnými a právnymi záväzkami. Súčasný politický a právny rámec, ak sa uplatňuje, poskytuje všetky prvky na riešenie tejto situácie na základe práva, pokojne a dobre riadeným spôsobom. Znepokojuje nás správa o pripravovaných návrhoch, ktoré môžu umožniť neodôvodnené odchýlky od práva EÚ a medzinárodného práva.
Signatári:
Zdroj foto: SITA/Leonid Shcheglov/BelTA via AP