Slovenská katolícka charita sa prostredníctvom projektu Adopcia na diaľku®, ktorý funguje už 25 rokov, rozhodla zamerať svoju pozornosť na pomoc v krajinách latinskej Ameriky. Ide o krajiny Honduras a Kuba.
V Hondurase sa našim partnerom stali sestry zo Spoločnosti dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul. V začiatočnej fáze projektu sme prijali fotografie a dotazníky od prvých 100 detí, pre ktoré hľadáme na Slovensku ochotných darcov. Radi by sme vám priblížili Honduras a oblasť Wampusirpi, ako ju vidí osemročná Dina.
„Ahojte, sestrička Gerardína mi povedala, že ľudia zo Slovenska mi pomôžu chodiť do školy a poprosila ma, aby som im napísala niečo o Hondurase a mojej dedinke Wampusirpi. Podľa mňa je Honduras veľká a krásna krajina, ktorá sa mi páči. Viem to hlavne zo slov mojich učiteľov, pretože som nikdy neopustila Wampusirpi. Cestou do školy stretávam ďalšie deti a mojich spolužiakov. Spoločne vidíme rôzne zvieratká od domácich až po vtáčiky hýriace všetkými farbami. V našej dedinke sa nachádza ihrisko, kde sa hrávame, ošetrovňa, kde chodíme, keď je nám zle alebo nás niečo bolí, a množstvo drevených chatiek, kde bývajú naši susedia. Cez našu dedinku preteká rieka, kde sa ľudia chodia umývať alebo prať svoje veci. Veľa ľudí z dediny sa živí pestovaním. Pestujú ryžu, fazuľu, kukuricu, banány alebo hocičo iné, čo potom predávajú alebo ich zjedia. Ja bývam len so svojimi starými rodičmi. Starký chodieva do lesa po drevo a banány, z ktorých robí Wabul. Je to pitie, ktoré mi veľmi chutí. Starká upratuje v našej chatke, chodieva prať do rieky a varí, ja jej pri tom pomáham, ako viem. Veľmi sa teším, že dobrí ľudia zo Slovenska mi budú pomáhať chodiť do školy. Chodím tam veľmi rada a mojimi obľúbenými predmetmi sú matematika a prírodoveda. Už viem na mape ukázať Slovensko. Mojim veľkým snom je stať sa doktorkou, aby som sa mohla postarať o svojich starých rodičov tak, ako sa oni teraz starajú o mňa.“
Sestra Gerardína nám o malej Dine napísala ďalšie informácie a vysvetlila nám jej situáciu a prečo potrebuje tak nutne pomoc. „Všetky deti z Wampusipri žijú vo veľkej chudobe. Dina svojho otca nikdy nepoznala, pretože rodinu opustil ešte pred jej narodením. O šesť rokov neskôr opustila svoju dcéru aj matka a výchovu prevzali jej starí rodičia. Obaja sa snažia, aby Dina dostala všetko, čo potrebuje, ale vzhľadom na ich vek majú ťažkosti privyrobiť si. Dina je veľmi šikovná. Patrí do etnickej skupiny Miskito, ktorá má svoj vlastný jazyk. Okrem neho vie rozprávať aj po španielsky. Ako každé dieťa má aj ona svoje sny a ja Vám ďakujem, že ste sa rozhodli svoju pomoc venovať deťom z našej dediny Wampusirpi. Konečne mám zase pocit nádeje, že sa všetko s pomocou Božou a Vašou zlepší.“
Dina nie je jediné dieťa zapojené v našom projekte. Spolu s ňou čaká na svojho ochotného darcu ďalších 100 detí. Ďakujeme veľmi pekne ak sa rozhodnete podporiť deti z Hondurasu. Prihlásiť sa môžete TU.
Autori článku: Peter Knapík, Martin Kružliak