Pomohli sme viac ako 46-tisíc odídencom. Viac ako 180-tisíc krát. Aj tieto čísla vypovedajú o veľkosti pomoci Slovenskej katolíckej charity. Keďže Slovenská katolícka charita otvorila druhý projekt pomoci odídencom na Slovensku, o aktuálnych výzvach, pomoci a budúcnosti pomoci odídencom na Slovensku sme sa rozprávali s riaditeľkou humanitárnej pomoci a integrácie, Alexandrou Mruk Papaianopol.
Odídencom pomáhate v centrách podpory. Ako v súčasnosti vyzerá na Slovensku táto pomoc?
Ide predovšetkým o integráciu, čiže začleňovanie ľudí do bežného života na Slovensku. S tým sme začali už na začiatku projektu, no práve v tejto aktivite vidíme aj dnes obrovský potenciál a zmysel. Ide napríklad o letné integračné tábory, kde spoločne trávia čas slovenské a ukrajinské deti, ale i rôzne kreatívne dielne, počas ktorých vyrábajú včelobaly, sviečky pre ukrajinských vojakov alebo maľovali kraslice. Zároveň sa v našich centrách odídenci vzdelávajú, ponúkame im kurzy slovenského jazyka, ale i rôzne odborné kurzy. Deti sa zúčastňujú športových a voľnočasových aktivít a vytvárajú si tak priateľstvá so slovenskými deťmi. Zlepšuje sa tak aj adaptácia týchto detí na školách. Snažíme sa teda dávať dokopy Ukrajincov a Slovákov a mnohé z aktivít, ktoré robíme v centrách podpory vznikajú v spolupráci s inými organizáciami a zapájajú sa do nich aj Slováci. S integráciou je pritom spojených viacero výziev a práve preto v tomto projekte počítame aj s advokačnými aktivitami.
Čo si pod advokačnými aktivitami môžeme predstaviť?
Ide o spoločné úsilie všetkých diecéznych, arcidiecéznych a eparchiálnych charít na Slovensku, aby sa stali rešpektovaným partnerom pre vládne inštitúcie na Slovensku. Caritas Slovensko sa ako jedna z dvoch členských mimovládnych organizácií stala súčasťou Monitorovacieho výboru pre programové fondy pri Ministerstve vnútra SR. Ten sa zameriava na problematiku azylu, integrácie a migrácie. V minulom roku sme podpísali s vládou SR Memorandum o vzájomnej spolupráci ohľadom podpory ukrajinských utečencov na Slovensku.
Líši sa nejako táto pomoc, od tej pomoci, ktorú ste poskytovali na začiatku konfliktu?
Na začiatku, keď k nám odídenci prichádzali, to bolo predovšetkým naplnenie základných životných potrieb. Odídenci sa potrebovali najesť, mnohí prichádzali len s málom vecí na oblečenie. Tiež sme im pomáhali hľadať ubytovanie, škôlky a školy, kde mohli umiestniť svoje deti, aby mohli pracovať. Kvôli jazykovej bariére i neznalosti zákonov sme im pomáhali a stále pomáhame s vybavovaním rôznych úradných dokumentov. Takúto pomoc poskytujeme aj teraz, no snažíme sa ísť ešte ďalej a zapájať ich do života na Slovensku. Zároveň sme do projektu ešte vo väčšej miere zakomponovali ochranu a dôstojnosť každého jedného odídenca. Hovorím o pojme safeguarding, na ktorý do slovenčiny ani neexistuje presný preklad. Znamená ochranu proti zneužívaniu, vykorisťovaniu, obťažovaniu, šikanovaniu a mobbingu. S pomocou Catholic Relief Services (CRS) sa nám podarilo vytvoriť základy ochrany. Išlo o revíziu Kódexu správania, očakávaní správania a postupov nahlasovania. V centrách podpory tiež zavádzame rôzne kanály spätnej väzby pre odídencov. Pripravujeme metodiku o Postupe prijímania a spracovania spätnej väzby od príjemcov pomoci a členov komunity. Stále veľmi kľúčová je humanitárna pomoc, ale i psychologická pomoc, pretože mnohí sa stále nevyrovnali s traumami, ktoré prežili.
Spomínate psychologickú pomoc. Tú dostali odídenci aj po príchode na Slovensko. Je však v takej miere potrebná aj dnes?
Mnohí stále trpia základnými traumami spôsobenými vysídlením a vojnou, ktoré ovplyvňujú ich každodennú pohodu. V roku 2022 centrá podpory angažovali vyškolených psychológov na skupinové a individuálne poradenské stretnutia. Psychológovia v centrách ponúkajú individuálne aj skupinové terapie, ktoré sa uskutočňujú formou workshopov, napr. arte-terapie. Tieto terapie sa vykonávajú medzi rôznymi vekovými kategóriami. Tínedžeri pritom predstavujú veľmi citlivú skupinu. Často si totiž nemôžu nájsť slovenských rovesníkov a terapie im pomáhajú predchádzať izolácii. Preto v týchto terapiách pokračujeme naďalej.
Viesť centrá podpory a podporovať v nich odídencov musí byť aj finančne náročné. Odkiaľ získavate financie?
Centrá podpory sme mohli otvoriť vďaka podpore z Emergency appeal, čo je finančný mechanizmus na riešenie kríz a humanitárnych katastrof vo svete. Aj my sme týmto spôsobom reagovali na nečakanú krízovú situáciu. Prostredníctvom Caritas Internationalis, ktorá združuje katolícke charity vo svete, sme získali financie od rôznych iných charít. Hmotnú pomoc pritom realizovali viaceré organizácie, my sme sa okrem toho zamerali aj na integráciu v centrách podpory. To bol napríklad pre Kanadu i Nemecko veľmi dôležitý bod. Podporili nás predovšetkým vďaka práci, ktorú osobne videli v centrách podpory. Zástupcovia charít z Ameriky nás podporili aj vedomosťami a skúsenosťami z iných krajín.
Aká je vízia integrácie odídencov do budúcnosti?
Keďže odídenci sa usídlili v rôznych častiach Slovenska, vybudovali sme sieť centier podpory, ktoré pomáhajú tým, ktorí sú v núdzi. Chceme však, aby naša pomoc bola naozaj adresná. Zameriavame sa preto na cieľové skupiny, ktoré našu pomoc najviac potrebujú. Znamená to, že do budúcnosti chceme zachovať taký počet centier, ktorý bude úmerný počtu diecéznych, arcidiecéznych a eparchiálnych charít na Slovensku. Centrá podpory predstavujú jedinečný vstupný bod pre utečencov, ktorý im pomáha sa odraziť od dna.
Foto: LUKÁŠ HLUBOVIČ