Staň sa dobrovoľníkom Slovenskej katolíckej charity
Našim adoptívnym rodičom, ktorí pomáhajú núdznym deťom, sme položili niekoľko otázok. Prinášame vám ich pohľad na náš projekt, realizáciu pomoci ako aj odpovede, prečo sa do projektu zapojili. Veríme, že sú inšpiratívne aj pre vás.
Pani Jana, Nováky, odpovedala: „Adoptívnym rodičom som takmer štyri roky.“
Pán Jozef, Horehronie, uviedol: „Adoptívnym rodičom som niečo vyše dvoch rokov.“
Ďalšia darkyňa, pani Juliana, Handlová: „Zakrátko to budú tri roky, čo mám adoptované dieťa.“
Pani Jana: „Podporujem dieťa v Ugande, pretože chudoba v afrických krajinách je extrémna a myslím si, že najviac trpia deti. O sirotinci, ktorý v Ugande postavila a aj prevádzkuje SKCH, som sa dozvedela od známej, ktorá tam tiež podporuje dieťa, a tak som sa rozhodla, že sa pridám i ja.“
Pán Jozef: „Podporujem dieťa v Ugande, pretože život detí v tejto krajine je veľmi ťažký. A keď si predstavím, koľko detí je postihnutých vírusom HIV, je to mrazivá predstava.“
Adoptívna mama na diaľku Juliana: „Od mala som túžila ísť do Afriky a pomáhať deťom z afrických krajín. Nemala som presne vytipovanú krajinu, ale keďže v tom roku bola pôstna krabička práve pre Ugandu, oslovili ma informácie o tejto krajine a rozhodla som sa vybrať si dieťa z tadiaľto, nakoľko toto bola vtedy najschodnejšia cesta, ako pomôcť konkrétne niekomu z Afriky. Vtedy som ešte vôbec netušila, že o dva a pol roka neskôr tam vycestujem aj ja, a budem mať možnosť stretávať sa so svojou adoptívnou dcérou každý týždeň počas celého polroka stráveného v Ugande.“
Pani Jana: „Táto forma pomoci je pre mňa dostatočne dôveryhodná na to, aby som sa do nej zapojila.“
Pán Jozef: „Myslím si, že tento projekt je veľmi dobrý spôsob, ako deťom v núdzi aspoň trošku uľahčiť život.“
Pani Juliana: „My berieme vzdelanie ako samozrejmosť. Do školy jednoducho chodiť musíme a k informáciám sa môžeme dostať cez množstvo kanálov. Deti v Ugande takúto možnosť ale nemajú a preto som sa rozhodla dať možnosť na lepšiu budúcnosť aspoň mojej Fione. Ak chce niečo v živote dokázať, ak sa chce v spoločnosti niekam posunúť, potrebuje byť vzdelaná aspoň v základných oblastiach. Túto možnosť ale žiaľ veľa detí nedostane bez našej pomoci. Dnes viem, že to bolo správne rozhodnutie a že adoptované deti v Ugande sú nám za našu pomoc a podporu veľmi vďačné. Nikdy nezabudnem na okamih, keď ma moja Fiona počas dobrovoľníckej cesty v Ugande pri rozlúčke objala a povedala, že ďakuje za to všetko, čo pre ňu robím a verí, že v tom budem aj pokračovať, aby si mohla splniť sen a stať sa učiteľkou.“
Ďakujeme naším adoptívnym rodičom, že sa s nami podelili o svoje postrehy a motivácie, ďakujeme, za ich pomoc pre ugandské deti, ako aj všetkým darcom za pomoc pre deti v núdzi.