Je tu priveľa cudzincov, alebo nám chýba dialóg?
Ako pracovný migrant z Francúzska žijúci na Slovenku som sa skoro nikdy nestretol so situáciou, v ktorej by som sa necítil vítaný. Preto, keď som začul, že Slováci sú netolerantní, uzavretí či rasistickí, pomyslel som si: „Áno? No kde sú títo ľudia?“ V Bratislave, kde bývam už 7 rokov, je ich očividne málo. Verím, že je to tak aj inde na Slovensku.
V rámci mojej práce na kampani Čo je domov? #whatishome? som nedávno organizoval workshop, ktorý prebiehal na pôde školy v malej dedine na strednom Slovensku. Na miesto som vycestoval s utečencami z krajín Blízkeho východu.
Zmysel workshopov je oboznámiť študentov s témou migrácie a použitím faktov vyvrátiť dezinformácie, ktoré si často neúmyselne osvojili. Čo je však najdôležitejšie, dávame študentom možnosť priamo sa porozprávať s migrantmi žijúcimi na Slovensku. Kto vie lepšie rozprávať o migrácii ako samotný migrant?
Reakcie žiakov vedia byť prekvapivo pozitívne. Rád by som však napísal o tom, čo sa stalo večer pred workshopom a čo mi mnohé vysvetlilo.
Boli sme v krčme na večeri. Celý čas sme sa rozprávali po anglicky, sem-tam po slovensky. Vedľa nás sedeli dvaja muži. Keď sme zaplatili účet, dali sa s nami do reči. Napriek tomu, že k nám boli priateľskí a otvorení, rýchlo vyšlo najavo, že migrantov nemajú v láske. Migranti sú podľa nich zdrojom problémov. Veľa ich vyjadrení malo smutne blízko k rasizmu.
„Prečo tak negatívne vnímate migrantov?,“ spýtal som sa. Odpoveď nikdy nezabudnem. „Lebo tak hovoria v televízii…“ Povedal jeden z nich priamo a úplne prirodzene.
Títo ľudia boli dobrí a ľudskí. K ľuďom, bez ohľadu na pôvod, sa správali slušne. Ale očividne práve televízia a politici, ktorí v nej vystupujú, mali veľký vplyv na tvorbu ich názoru.
Chcem veriť, že väčšina z tých, ktorí migráciu vnímajú jednostranne negatívne, sú jednoducho ľudia, ktorým boli príliš často servírované klamstvá a skreslené obrazy. A teda stačí málo – priama skúsenosť, aby sa ich mienka napravila. Za hodinu priamej diskusie sme zbúrali mnoho dezinformácií a predsudkov, ktoré o migrantoch mali aj naši prísediaci.
Viem, že títo muži svoj názor nezmenia len tak, zo dňa na deň. Ale nabudúce, keď započujú niečo neúctivé a urážlivé voči migrantom, určite si spomenú i na to, že tento obraz nemusí sedieť s realitou, ktorá ich zastihla jedného večera.
Toto je zmysel našej kampane. Budovať mosty medzi svetmi, ktoré sa bežne nestretávajú, a napravovať dezinformácie. Napríklad to, že ťažko môžeme hovoriť o návale migrantov, keď podiel cudzincov na Slovensku je iba 2,6 % z celkovej populácie v krajine (údaj z roku 2019).
Preto by sme nemali ukazovať prstom, no omnoho viac sa spolu rozprávať. Keď je dialóg otvorený na základe vzájomného rešpektu, vtedy je vyriešená už polovica problému. V záležitostiach okolo migrácie nebudeme mať nikdy rovnaký názor a veľakrát sa nezhodneme, a to je v poriadku.
Demokracia nie je systém, v ktorom by neboli nezhody. Je to systém, v ktorom sú spory vedené k nenásilnému priebehu. Preto sú politické strany naklonené fašizmu hrozbou nielen pre demokraciu, ale aj pre obyvateľov Slovenska.
Dialóg je kľúč.
Kľúč, otvárajúci nové cesty k nevídaným priateľstvám. Ako nedávno v malej dedinke stredného Slovenska, kde sa za tichej noci veselo rozprávali – a „skamošili“ – dvaja miestni a traja cudzinci.
Položme si teda otázku, sami pre seba. Je tu priveľa cudzincov, alebo nám chýba dialóg?
S názorom sa podelil
Nicolas Giroux
Foto: zdroj Priscilla du Preez/Unsplash.com