Prípadová štúdia
Malá blízkovýchodná krajina so 6,8-miliónovou populáciou prežíva posledných pár rokov politickú, finančnú aj utečeneckú krízu naraz. Žije v nej okolo jedného milióna utečencov a utečeniek, ktorých vyhnala vojna, trvajúca v neďalekej Sýrii od roku 2011. Päťdesiat percent libanonskej populácie žije v chudobe, pričom neexistuje štátna sieť sociálnej podpory. Túto jar sa k problémom pridala koronakríza.
Od vypuknutia tzv. migračnej a utečeneckej krízy sa Slovensko intenzívne zapája do humanitárnych aktivít, pričom sa sústredí na prevenciu a riešenie príčin vzniku migrácie prostredníctvom zlepšovania životných podmienok obyvateľstva a perspektív na jeho uplatnenie sa v domovských komunitách.
Krátko pred ničivým výbuchom v Bejrúte vydala platforma Ambrela, združujúca 27 humanitárnych a rozvojových organizácií na Slovensku prípadovú štúdiu o tom, ako slovenské organizácie pomáhajú v tomto štáte na pobreží Stredozemného mora, kde sa o moc delia šiíti, sunniti a kresťania.
Súčasťou publikácie je aj Slovenská katolícka charita, ktorá realizuje Projekt Podpory v štúdiu pre deti palestínskych utečencov a utečeniek vďaka niekoľkoročnej podpore KBS. Aktivity sa realizujú v utečeneckom tábore Dbayeh blízko Bejrútu, ktorý vznikol ešte v roku 1959 pre palestínsku komunitu, utekajúcu pred ozbrojeným konfliktom v Galilei. Momentálne v tábore žije už ich štvrtá generácia, ktorá sa živí príležitostnými prácami. Počas občianskej vojny v Libanone však bola zničená miestna škola, a tak deti navštevovali školy v okolí tábora – často obťažované a napádané počas dochádzania do škôl mestskou dopravou.
Projekt SKCH preto pokrýva náklady spojené so súkromnou dopravou pre tieto deti z ekonomicky najslabších rodín s cieľom zabezpečiť im možnosť vzdelania. Okrem dopravy projekt zabezpečuje školské pomôcky, materiálne vybavenie, ale aj doučovanie.12 „Vďaka zabezpečeniu školských pomôcok, školného, obuvi, šatstva, doučovania a transportu do a zo školy môžu deti z najchudobnejších rodín palestínskej utečeneckej komunity chodiť do školy. Potomkovia tak majú nádej na lepšiu budúcnosť ako ich rodičia, čím sa predchádza vzniku tzv. stratenej generácie,“ tvrdí Alena Horváthová z projektu Humanitárnej pomoci v SKCH.