V dňoch vypuknutia druhej vlny pandémie na Slovensku sa väčšina pohľadov upierala predovšetkým na Oravu. To, že boj s vírusom tam nebol vôbec jednoduchý, dosvedčuje aj svedectvo riaditeľky Domu Charitas sv. Františka z Assisi v Trstenej Mgr. Anny Parcovej.
Deň, keď sme dostali COVID
V Spišskej katolíckej charite sme si počas leta po skončení prvej vlny konečne trošku vydýchli. Správy o šíriacej sa nákaze nás však vrátili do „bežného“ kolobehu života. Pamätám si tie dni veľmi živo. Do uší sa mi hneď dostala informácia, že COVID-19 máme aj na našej charite. Hneď na to som volala riaditeľke Anne Parcovej, ktorá mi to potvrdila: „Zavolali mi z nemocnice, že pacientku, ktorá nám odviezla sanitka má pozitívny test na koronavírus.“ A tak sa to u nás všetko začalo.
Okolnosti v zariadení na Orave sa vyvíjali veľmi rýchlo. Počas testovania 19. septembra im potvrdili 23 pozitívnych pacientov. Situáciu v zariadení brali od začiatku veľmi vážne, seniorom sledovali telesnú teplotu, tlak krvi, saturáciu kyslíka trikrát denne. Každý deň ich navštevovala ošetrujúca doktorka, ktorá sledovala klientov individuálne a pri zhoršení zdravotného stavu boli niektorí z klientov okamžite prevezení do nemocnice.
Seniori nerozumeli tomu, prečo chodíme v bielom
Keď som sa s pani Parcovou rozprávala, už po odznení náročnej situácie, prekvapil ma jej pokojný postoj. Väčšina ľudí si pri diagnóze COVID predstaví stres a obavy, no v ich zariadení bola napriek ťažkostiam situácia vyrovnaná. „Myslím si, že starkí boli zo všetkých z nás na tom najlepšie. U nich funguje predovšetkým krátkodobá pamäť, takže oni situáciu vnímali ako normálne ochorenie. Jediné, čo si nevedeli vysvetliť, bolo to, prečo chodíme stále v bielych oblekoch.“
„Vnímali sme, že naša vyčerpanosť je veľká, každý dal zo seba všetko, čo mal, no napriek tomu bol každý ochotný pomôcť“ zhodnotila postoj zamestnancov Anna Parcová. Veľkú podporu vnímali aj zo strany ľudí a inštitúcií. „Veľmi nám pomáhali z odboru krízového manažmentu z Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny, z VUC z odboru zdravotníctva, z RUVZ Dolný Kubín, kde nás počas týchto dní v mnohom usmerňovali,“ doplnila riaditeľka domu. Charitný dom v Trstenej podporilo aj mnoho darcov, primátorka, dodávatelia, aj bežní ľudia z okolia, ktorí im priniesli koláčik alebo ovocie, poslali správu, povzbudenie, modlitbu či dobré slovo. Takto jednoducho im prejavili svoju súdržnosť a podporu.
Fyzický, ale aj psychický nápor prežívali väčšinou zamestnanci. „Najhoršie bolo odlúčenie od rodiny, aj keď na to sme boli pripravení už od prvej vlny; každý mal pre prípad nachystanú tašku.“ A taká situácia skutočne nastala. Počas začiatku druhej vlny ostali niektorí zamestnanci v zariadení desať dní, následne si zriadili trojdňové zmeny. Tri dni pracovali a spali v zariadení, tri dni boli potom doma.
Vírus ich nezlomil
V súčasnosti je už situácia v Dome Charitas sv. Františka z Assisi pokojná a všetci klienti aj zamestnanci sú negatívni. Napriek tomu sa stále snažia svojich seniorov v zariadení chrániť. „Mnohí si myslíme, že sa nás to netýka, ale týka sa to každého jedného z nás.“ myslí si o víruse riaditeľka v Trstenej. V jej hlase je počuť, že ani táto situácia ich zariadenie nezlomila, práve naopak. V mnohom ich posilnila.
Autor: Alžbeta Šutková, Spišská katolícka charita