Páter Gabriel Lopes, riaditeľ centra BPKS v indickom Honavare, s ktorým spolupracujeme, nám zaslal jeden z úspešných životných príbehov podporovaných detí a študentov. Crenza Rodrigues, ktorá bola do projektu Adopcia na diaľku^® zapojená 17 rokov, nám o sebe napísala:

„Pochádzam z obce Manki, je to 16 km od centra BPKS Honavar. Môj otec Peter pracoval ako nádenník a mama Vasanthia bola v domácnosti. Mám jedného brata. Finančná situácia našej rodiny bola veľmi biedna, otec čelil ťažkým časom a nemal šancu zo slabej mzdy zabezpečiť potreby rodiny. V tých kritických časoch sa moji rodičia stretli s kňazom z našej farnosti a terénny sociálny pracovník požiadal o podporu pre moje vzdelávanie. Terénny pracovník navštívil našu domácnosť a po zistení naliehavej chudoby v našej rodine bol náš prípad postúpený koordinátorovi centra, kde vyplnili formulár s mojimi údajmi. Bola som zaradená do projektu pomoci cez Slovenskú katolícku charitu v roku 2000, počas predškolského ročníka. 

Vďaka  Adopcii na diaľku^® som mohla navštevovať konventnú základnú školu a neskôr získať diplom v odbore cestovného ruchu a služieb zákazníkom, ako aj absolvovať profesionálny výcvik pre letušky v Goa v roku 2016. Stredoškolské vzdelanie som absolvovala s vyznamenaním. Prostredníctvom Adopcie na diaľku^® som dostávala každoročne učebnice, zošity, školskú uniformu, školskú tašku, dáždnik, geometrickú súpravu a vianočný dar. Pomoc som dostávala 17 rokov. Okrem podpory vzdelávania som získavala vedomosti pri pobytoch v letných táboroch, na školeniach a študentských zhromaždeniach. Tým všetkým som si zdokonaľovala osobnostné i vodcovské schopnosti. Dnes môžem s hrdosťou povedať, že pracujem v sekcii stravovacích služieb na letisku v Goa. Som vďačná svojmu adoptívnemu otcovi pánovi Petrovi, Slovenskej katolíckej charite a centru BPKS za ich štedrú podporu a dobročinnosť pre moju jasnú budúcnosť, ktorej som sa dočkala.“