Aktuality

Čo máme nové?

Príbeh našej darkyne

pridal: charita | dátum: 12. júna 2019 | kategória: Ukrajina

Do nášho projektu Adopcia na diaľku® nám často chodia poďakovania a osobné spovede od našich darcov. Avšak jeden mail od našej darkyne, ktorá podporuje seminaristu na Ukrajine nás zaujal natoľko, že sme sa po jej súhlase  rozhodli tento príbeh s Vami zdieľať.

„Mám 44 rokov a pred štyrmi rokmi ma manžel v poslednej chvíli doviezol do nemocnice kvôli  operácii s diagnózou rakovina hrubého čreva. Následne som musela  podstúpiť chemoterapiu a takto sa to opakovalo viackrát. Do troch rokov a troch mesiacov som absolvovala sedem ťažkých operácií. Posledná bola v septembri a zobrali mi trištvrte pečene. No táto choroba nedala mne a  mojej rodine len bolesť, do našich životov vniesla aj niečo krásne. Svoj život som odovzdala Pánu Ježišovi a Panne Márii, ich milosť a prítomnosť som pocítila pri každej jednej operácii. Počas piatej a siedmej z nich – boli to 7 až 8 hodinové operácie, kedy som v umelom spánku bola na pokraji smrti – som zažila najväčšiu prítomnosť Panny Márie. Až neskôr som pochopila, čo mi chcela povedať.

V priebehu choroby som sa zapísala do „Rodiny Nepoškvrnenej“. Bola som s manželom, ktorý ma od začiatku všade sprevádza, v dobrom aj v zlom. Zúčastnili sme sa na rôznych duchovných uzdraveniach po celom Slovensku a toto leto som sa vybrala do Medžugoria. Na hore Križavec som pri kríži stretla kňaza z Ukrajiny, a keďže môj manžel má silný vzťah k tejto krajine, hneď sa spýtal na  požehnanie pre mňa. Kňaz nás rovno pozval na Ukrajinu do Mukačeva. Moja sestra, manžel, ja a náš pán farár sme sa teda vybrali na cestu do kláštora v Mukačeve.

A teraz nedávno som si čítala Katolícke noviny a našla som tam Váš článok, ako sa bohoslovci na Ukrajine denne modlia za darcov. Mám dve dcéry, no po jeho prečítaní som mala čoraz väčšiu túžbu adoptovať si na diaľku bohoslovca. Navyše, môj manžel si vždy prial syna. Moje srdce sa naplnilo radosťou, že nám Ježiš poslal syna, ktorý bude kňazom. Toto sú tie milosti, čo dostávam a postupne mi zapadajú do seba ako skladačka.

Po posledných operáciách sa lekári na mňa chodili pozerať, lebo nemohli uveriť tomu, ako sa zotavujem a ako sa mi rany dobre zahojili. Od začiatku dôverujem v Božie milosrdenstvo, že budem uzdravená a budem ešte dlhé roky žiť so svojim manželom a deťmi.

Ďakujem Vám za Váš projekt adopcie a za čas venovaný čítaniu môjho príbehu, nech Vás Pán Ježiš žehná a Matka Božia prikrýva svojím plášťom.“