Vedeli ste, že až 80% Rómov je na Slovensku ohrozených chudobou? Že podiel Rómov žijúcich bez vody z vodovodu je najvyšší v Rumunsku a na Slovensku? A že k segregácii v rámci povinnej školskej dochádzky dochádza najviac na Slovensku? Vyplýva to zo zisťovania Agentúry EÚ pre základné práva, ktorá skúmala Rómov v 10 krajinách.
Sú to dáta, ktoré na Slovensko nevrhajú najlepšie svetlo. Poďme to spolu zmeniť!
„Ak chceme pomáhať, tak nerozlišujeme či sú to Rómovia alebo nie. V našom zariadení sme mali jedno obdobie dievčatko, ktoré pochádzalo z manželstva s Turkom, máme polovičnú Indku, ale máme aj Rómov. Sme tak jeden krásny celok, bez ohľadu na to, akú príslušnosť máme,“ hovorí riaditeľka charitného Domu sv. Jozefa v Spišskej Novej Vsi, Alexandra Hovancová, ktorá sa tiež stará o nevyliečiteľne choré deti.
V Centre pre deti a rodiny sa starajú o detičky, ktoré sú ťažko zdravotne postihnuté, prevažne rómskeho pôvodu. Väčšina z nich ide po narodení rovno z nemocnice priamo do tohto zariadenia. „Ak ide o rodičov z osád, tí sú naozaj veľmi chudobní. Preto sa vo svojich podmienkach nevedia postarať o deti, ktoré si vyžadujú náročnú starostlivosť a špeciálnu opateru,“ vysvetľuje.
Z osady nie je cesta späť
„Keď hovorím o zariadení núdzového bývania pre týrané matky s deťmi , ak sa k nám dostane rómska žena, už vieme, že je definitívne rozhodnutá. Keď sa už raz rozhodne opustiť osadu, už počíta s tým, že sa tam nemôže vrátiť,“ prízvukuje s určitosťou v hlase, Hovancová.
„Mali sme maminu so 7 deťmi, ktorá ak by odišla z nášho zariadenia, v budúcnosti nájom z minimálnej mzdy jednoducho neutiahne. Niekedy sa však aj u nás dejú zázraky a túto maminu sme umiestnili do domu a tam žije spoločne so 7 deťmi, funguje, pracuje, deti si hľadajú brigády. Veľakrát mnohí potrebujú naštartovať a vieme s nimi krásne pracovať. Každý, kto mi povie, že s Rómami je nejaký problém, potom to nie je chyba v nich, ale v nás. My sme tu od toho, aby sme pomáhali a musíme sa prispôsobiť,“ vysvetľuje svoje skúsenosti s pomocou.
Väčšinou sa podľa jej skúseností zamestnávajú rómske ženy na pomocných pozíciách, keďže väčšinou majú skončené len základné vzdelanie. „Avšak máme maminu, ktorá je koordinátorka aktivačných prác,“ dopĺňa. Po 8 rokoch, čo v zariadení pracuje, sú všetky matky v zariadení zamestnané.
Snaha ako súčasť života
Niekedy bolo nemysliteľné, aby rómska žena dostala prácu, napríklad ako upratovačka, teraz je to úplne bežné. „Tento rok je prelomový, Ale pripisujem to aj systematickej práci s tými ženami. Učíme ich tomu, že sa musia snažiť, to musia prijať ako súčasť svojho života. Aby im ľudia dali šancu. My sa stretávame s tým, že ak tie ženy naozaj ukážu, že chcú pracovať, tak problém s prácou nemajú,“ hovorí ďalej. Problém však nastáva s bývaním, keď sa chcú osamostatniť. Minimálna mzda a vysoké nájomné sú holým faktom. Rovnako aj problém so vzdelávaním. „Máme aj ženy, ktoré dokončili strednú školu. Aj keď sa ich snažíme motivovať napríklad nastúpiť do školy, je pravda, že pri svojom príjme si štúdium, keď ešte nepracujú, nemôžu dovoliť.“
Túžbu za vzdelaním dostala do vienka aj pani Matilda, matka, ktorá sa sama stará o dvoch tínedžerov, pracuje v nemocnici a popritom študuje na vysokej škole. Podľa slov sociálnych pracovníkov chce ukázať svojim deťom, že aj rómski občania môžu niečo dosiahnuť ak chcú. Aj ju na svojej ceste sprevádza pomoc charity, aby sa mohla osamostatniť a mala tak vyhliadku na lepšiu budúcnosť.
Niektoré rómske ženy si pritom prechádzajú aj fyzickým a psychickým násilím. Pani Marta si vďaka charite vyriešila dlhy, urobila nový chrup a jej deti vďaka sponzorom zažili prvýkrát tábory a rôzne výlety. Zažili to, čo nikdy predtým a z utiahnutých detí sa stali usmievavé deti plné života.
Aj takéto príbehy píšu každý deň charitné zariadenia po celom Slovensku. Pomôžte nám naštartovať a dať druhú šancu tým, ktorí sú prehliadaní a nevypočutí. Každodenná práca nás utvrdzuje v tom, že táto pomoc má zmysel.
Darujte aj vy šancu na lepší život ľudí medzi nami: TU
Foto: archív SKCH
