Bao Ngoc Doan je desaťročný chlapec, ktorý chodí do štvrtej triedy. Jeho otec zomrel, keď mal len dva mesiace. Matka nebola pripravená vysporiadať sa so zložitou situáciou, v ktorej sa náhle ocitla, a chlapca opustila, keď mal pätnásť mesiacov. Bao tak musel vyrastať bez rodičov a úsmev na jeho tvári sa zjavoval stále menej a menej.
Dnes žije so svojou starou mamou, ktorá je v dôsledku mŕtvice pripútaná na lôžko. Leží takto už dlhú dobu, bez možnosti posadiť sa alebo čokoľvek urobiť pre seba či iných. Bao každý deň navarí alebo ide po jedlo k strýkovi a s láskou sa stará o starú mamu. Má síce stále strýkov, ktorí žijú blízko ich domu, ale o svoju matku sa odmietli postarať. Radšej prenechali svoju zodpovednosť na ich malého synovca, ktorý sa tak neochotne stal väzňom vo vlastnom dome. Nemá toľko možností ísť sa hrať von s kamarátmi, či venovať čas učeniu.
Školu má Bao blízko domu, takže tam môže chodiť pešo alebo na bicykli. Našťastie mu pomáha aj jeho učiteľka, ktorá ho má veľmi rada. Je dôverne oboznámená s jeho zložitou životnou situáciou, ktorej musí každodenne čeliť. Preto chodí často navštevovať jeho starú mamu a snaží sa jej pomôcť, s čím potrebuje. Situácia, v ktorej sa nachádza Bao, znepokojuje aj vedenie školy, preto sa ho jeho učiteľka snaží podporovať a pripomína mu, aké dôležité je dobre sa učiť. Bao nemá veľa záľub, baví ho však literatúra a matematika. Väčšinu svojho voľného času však venuje milovanej starej mame. Je to tichý chlapec so skromným snom, aby mohol aj naďalej chodiť do školy. To mu úplne stačí. Vzdelanie mu môže pomôcť vyriešiť jeho súčasné problémy a trápenia a zabezpečiť mu lepšiu budúcnosť. Je všetkým veľmi vďačný, že ho podporujeme v navštevovaní školy.
Aj vďaka Baovmu príbehu si uvedomujeme zmysluplnosť našej misie – pomáhať deťom, aby sa ich sny stali skutočnosťou.
Pridajte sa aj vy a pomôžte konkrétnemu dieťaťu chodiť do školy. Ďakujeme.
