Príbehy ľudí, pri ktorých stála charita | Slovenská katolícka charita


Príbehy ľudí, pri ktorých stála charita

pridal: charita | dátum: 11. decembra 2023 | kategória: Aktuality

Slovenská katolícka charita sa stretáva s rozmanitými osudmi a príbehmi ľudí – mladých, chudobných, chorých i seniorov, ktorým v najťažších chvíľach podala pomocnú ruku. V duchu svojho poslania sa o nich snažila postarať a dať im nádej do ďalších dní.

Pomoc pre deti s autizmom

Vojna zmenila mnohým rodinám na Ukrajine život zo dňa na deň. Popasovať sa s novou situáciou a hľadať bezpečie mimo svojho domova bolo náročné nielen pre dospelých. Trpeli aj deti. Na Slovensko pricestoval aj sedemročný chlapec s autizmom, ktorý v dôsledku prežitej traumy začal vydávať nezrozumiteľné vysokofrekvenčné zvuky. Našťastie mu pomohol psychológ Denis Vasilievič, ktorý pracuje v Bratislavskej arcidiecéznej charite (BACH). Ten sa deťom s autizmom venoval aj pred vojnou a vďaka špeciálnej terapii pomohol aj tomuto chlapcovi, ktorého stav sa zlepšil. Na charite pomáha viacerým deťom s podobnou diagnózou. Denisovou výhodou je, že sa s nimi rozpráva materinským jazykom, lebo mnohé z detí nekomunikujú vôbec a slovenčine nerozumejú. Pre mnohé rodiny sa tak charita stala oporným pilierom a spoločne sa snažia riešiť problémy duševnej poruchy u detí. Charita v Bratislave nedávno pridala aj ďalšiu formu pomoci pre deti – arteterapiu, ktorú taktiež zastrešuje psychologička. Pomoc Ukrajincom, ktorí ušli pred vojnou, je pritom pre charitu nosnou záležitosťou vo viacerých regiónoch Slovenska. Charity sa zameriavajú na integráciu odídencov a odídenkýň z Ukrajiny, aby sa tu cítili dobre a bezpečne, a boli zároveň prínosom pre našu spoločnosť.

Bratislavská arcidiecézna charita vytvára zázemie aj pre deti odídencov z Ukrajiny.

Rehabilitácie pre Mareka

Charite nie sú ľahostajní ani osudy zdravotne znevýhodnených detí. Mladému ťažko postihnutému Marekovi pomáhajú neurorehabilitačné pobyty, ktoré sú však nákladné a zdravotná poisťovňa na ne neprispieva. Rodičia boli nútení hľadať pomoc inde a rozhodli sa požiadať o pomoc Diecéznu charitu Nitra. Vďaka spolupráci s Nádaciou EPH sa tak podarilo pomôcť zabezpečiť liečbu preMareka a prispieť tak k zlepšeniu jeho zdravotného stavu.

Charita pomohla Marekovi s liečbou, na ktorú by mu poisťovňa neprispela.

Vymodlené dieťa

Ukrajinka Ivanna dlho túžila po súrodencovi pre svoju staršiu dcérku, žiaľ, zakaždým oň prišla a zažila mnohé sklamania. Do toho prišla vojna a pani Ivanna sa rozhodla z Ukrajiny odísť aj so svojou staršou dcérou. Bezpečné útočisko našli v Trnave, kde sa jej podarilo znova otehotnieť. „Veľmi som sa však bála, ako to dopadne,“ priznáva. So svojimi obavami sa zverila pracovníčke charitného Centra podpory, Beáte Kačinecovej, ktorá bola rozhodnutá za jej nenarodené dieťatko zabojovať. „Pre Ivannu sme vybavili doktora, hoci to bolo náročné, lebo spočiatku ju nikto nechcel vyšetriť. Spojili sme aj s organizáciou UNHCR, v ktorej nám poradili, ako máme postupovať. Urobili sme všetko pre to, aby sme dieťatko zachránili,“ spomína. Malý Lukian sa narodil 10. marca. „Vďaka Bohu za všetkých ľudí, ktorí sa o nás starali. V charite sú veľmi dobrí ľudia, blízki môjmu srdcu, ktorí nám pomohli s čistým úmyslom,“ ďakuje jeho mama.

Aj vďaka pomoci charity je dnes z Ivanny šťastná mama.

Šanca na zmenu pre núdznych

Na charitu sa s prosbou o pomoc obrátil aj pán Michal, ktorý ostal sám na výchovu dvoch detí. Jeho manželka si momentálne odpykáva trest odňatia slobody. Ešte do leta býval v dome, ktorý patril jej matke, no po svokrinej smrti sa musel odsťahovať.  Bol som naozaj v zložitej situácii,“ priznáva. Nakontaktoval sa však na Trnavskú arcidiecéznu charitu a zveril sa so svojimi problémami sociálnym poradkyniam, ktoré začali hľadať pre neho vhodnú formu pomoci. Našli pre neho bývanie, niekoľkokrát mu pomohli s potravinami, hygienickými potrebami, oblečením či školskými pomôckami pre jeho deti a jeho situáciu sledujú na charite aj naďalej. Sociálne poradenstvo je jednou z foriem pomoci, ktorú charita poskytuje ľuďom v ťažkej životnej situácii skrz celým Slovenskom. Poradkyne klientov vypočujú a následne sa im snažia pomôcť rozuzliť ich zložitý životný príbeh, riešia s nimi vybavovanie nových dokladov, vystavovanie bankrotov a splácanie dlhov, pomáhajú im tiež hľadať bývanie či prácu.

Osamelému otcovi s dvomi deťmi pomohla charita vyriešiť bývanie.

Ulici dal zbohom

Pán Tomáš, pôvodom z Prešova, dlhodobo prespával v nocľahárni žilinskej diecéznej charity. Svoj život sa však snažil pevne chytiť za pačesy, vypomáhal ako pomocník v kuchyni rádových sestričiek, predával pouličný časopis Cesta. Priznáva, že keď bolo najhoršie a nemal čo jesť, prehľadával aj kontajnery, kde zvykol nájsť potraviny ešte v záručnej dobe. Dnes už našťastie nie je na jedlo z odpadu odkázaný. Charita mu pomohla nájsť kvalitnejšie ubytovanie v podnájme, kde istý čas býval.  Našiel si aj stabilnejšiu prácu – zamestnal sa ako vrátnik. Potom, ako mu na charite pomohli vyriešiť aj problémy s osobnými dokladmi a zmenou trvalého bydliska, mohol tento rok ísť aj voliť.

Vďaka pomoci charity Tomáš nie je odkázaný na jedlo z kontajnerov.

Nádej pre ťažko postihnuté deti

Centrum pre deti a rodiny sv. Jozefa v Spišskej Novej Vsi je na Slovensku jediným neštátnym zariadením s ošetrovateľskou starostlivosťou. Starajú sa v ňom o ťažko zdravotne postihnuté deti s rôznymi diagnózami. Zariadenie funguje len vďaka podpore dobrých ľudí a Spišskej katolíckej charity. „Každá vec, ktorá je súčasťou centra, je kupovaná z darov, napríklad rehabilitačná vaňa, zdvihák, ktorý je pre svalového dystrofika životne dôležitý alebo auto potrebné na presuny kvôli vyšetreniam. Sme vďační za každého, kto nám pomôže, aj keď len zakúpením potrebných vitamínov pre deti,“ uviedla riaditeľka zariadenia Alexandra Hovancová.  

V zariadení sa starajú o ťažko zdravotne postihnuté deti.

Nie je viac sama

Mnohí z núdznych nemajú rodinu, priateľov, ani nikoho, kto by im pomohol postaviť sa na nohy. Ale keď sa k nim pomoc predsa len dostane, sú za ňu vďační, pretože vďaka nej je tu šanca na lepší život. Tak to vníma napríklad aj pani Tatiana, ktorá našla útočisko v charitnom zariadení v Brezne. Ide o osamelú seniorku, ktorá po smrti svojej mamy prišla o príspevok na opatrovanie blízkeho člena rodiny a preto bola istý čas bez akéhokoľvek finančného príjmu potrebného na živobytie. Vyhľadala preto charitu, kde sa jej snažili pomôcť a vyriešiť jej náročnú situáciu. Dnes pracuje, i keď len na pár hodín denne, ale vďaka tomu si dokáže zabezpečiť bývanie a skromné jedlo, s ktorým jej vypomôžu aj na charite. „Už len to, že sa tu o človeka zaujímajú, môže sem prísť a vyrozprávať sa, je veľká pomoc,“ hovorí vďačne na adresu nízkoprahového denného centra v Brezne. Zariadenie dlhodobo navštevuje aj pán Jeremiáš, ktorý prespáva v nocľahárni a príležitostne pracuje. „Sme tu, aby sme ľuďom ako je on kedykoľvek pomohli, ale tiež ich motivujeme, aby sa aj sami snažili a nevznikla tak závislosť na našej pomoci,“ hovorí vedúca zariadenia Zuzana Tadlová.

Pani Tatiana je vďačná, že na charite našla otvorené dvere.

Našli im strechu nad hlavou

Charita sa často pasuje s náročnými osudmi ľudí. Medzi takých patria napríklad aj mnohopočetné rodiny, ktoré musia zabezpečiť pre svoje deti aspoň základné potreby. Michalovi a jeho rodine Gréckokatolícka eparchiálna charita pomáha už viac ako päť rokov, je stálym klientom sociálneho poradenstva. Preto keď sa aj s deťmi v dôsledku straty bývania rodina nemala kam podieť, v gréckokatolíckej eparchii spojili sily a zabezpečili pre nich podnájom. Charita im do domu poskytla základné zariadenie, zabezpečila potravinovú i materiálnu pomoc. Hoci dom, do ktorého sa nasťahovali, chátral, manželia si ho zveľadili, rovnako ako dvor a záhradu, čím sa prejavila pracovitosť celej rodiny. Túžba mladých rodičov dať sebe i deťom lepšiu budúcnosť sa tak nielen začala, ale v eparchii veria, že bude aj pokračovať a vychovajú statočné a múdre deti na slávu Božiu.

Vďaka vlastnej usilovnosti a pracovitosti má dnes rodina poriadnu strechu nad hlavou.   

Blízko pri senioroch

Charita vníma potrebu spoločnosti postarať sa aj o našich starých rodičov. Sme preto zriaďovateľom viacerých zariadení, v ktorých seniori nachádzajú svoj druhý domov. Zabezpečujeme tiež opatrovateľskú či ošetrovateľskú službu a snažíme sa ju poskytovať na kvalitnej úrovni. Od našich príjemcov pomoci sa nám dostáva veľkej vďačnosti napríklad aj v podobe milých slov či gest, ktoré sú  príjemným benefitom tejto práce. Spoločné chvíle v zariadení sú pre mnohých seniorov spestrením ich života na starobnom či invalidnom dôchodku. Vek sa im už vráskami podpísal na tvári, no vďaka spoločným stretnutiam sa každý deň prehlbuje ich chuť žiť. Je skvelé, že existujú ešte miesta, kde sa necítia zabudnutí, ale dostáva sa im zaslúženej pozornosti. A to celoročne, nielen v októbri, ktorý je považovaný za mesiac úcty k starším.

Spoločné chvíle v zariadení sú pre mnohých seniorov spestrením ich života na starobnom či invalidnom dôchodku.