Rozhovor s Ninou Nyberg Sørensenovou


Prečítajte si rozhovor s dánskou výskumníčkou Ninnou Nyberg Sørensenovou, ktorá sa vo svojej práci zaoberá témou migrácie a rozvoja. Rozhovor viedla v rámci kampane „Čo je domov“ Caritas Europa.

V rozhovore sa dozviete:

1.)    Čo je nútená migrácia a ktoré faktory nútia ľudí k úteku z domova?

2.)    Aký efekt má migračná politika EÚ na krajiny, ktoré sa nachádzajú mimo Európy?

3.)    Aký je vzťah medzi migráciou a rozvojom? Akú rolu hrajú migranti pri rozvoji krajín, z ktorých pochádzajú?

 

Rozhovor o migrácii a rozvoji s Ninnou Nyberg Sørensenovou,
Dánsky inštitút pre medzinárodné štúdiá

V rámci kampane „Čo je domov“ viedla Caritas Europa rozhovors Ninnou Nyberg Sørensenovou, sociálnou antropologičkou a senior výskumníčkou z Dánskeho inštitútu pre medzinárodné štúdiá, ktorá sa väčšinu svojej vedeckej kariéry venuje nadnárodným migračným témam, rozvoju a okrem iného aj politickej analýze európskej migračnej krízy.

Ninna Nyberg Sørensenovápublikovala predovšetkým o migrácii, rozvoji, konflikte a téme gender, napríklad Work and Migration(London 2002), The Migration-Development Nexus(Geneva 2003), Living Across Worlds(Geneva 2007) and The Migration Industry and the Commercialization of International Migration(London 2013). Jej nedávna práca skúmala nezdokumentovanú migráciu zo Strednej Ameriky a z Dominikánskej republiky, vrátane účinkov deportáciína miestne komunity. Zapája sa tiež do politickej analýzy európskej migračnej krízy.

 

Ako by ste definovali nútenú migráciu? Kde by ste dali deliacu čiaru medzi migrantmi a nútenými migrantmi?

Zo sociologického uhla pohľadu sa nedá urobiť jasné rozlíšenie medzi dobrovoľnou a nedobrovoľnou migráciou, podobne ako je len ťažko možné rozlíšiť medzi ekonomickými, sociálnymi a politickými podmienkami migrácie. Skôr z praktického hľadiska považujem za nútenú takú migráciu, keď ľudia utekajú pred vojnou a politickým prenasledovaním, ale aj keď utekajú pred spoločenskými podmienkami charakterizovanými vysokou mierou všeobecnej neistoty. Práca, v ktorej som sa zamerala na migráciu mladých z Latinskej Ameriky utekajúcich pred násilnou kriminalitou gangov to potvrdzuje. Rovnako práca o ženách, ktoré utekajú pred násilím v rodinách alebo násilnou rodovou kultúrou z krajín, kde štát nedokáže garantovať ich ochranu. Takže ako výskumníčka by som použila širšiu definíciu nútených migrantov, ako používa UNHCR.

 

Aké sú hlavné dôvody, ktoré nútia ľudí utiecť?

Veľmi neistý život – neistota je hlavnou hnacou silou – ale tiež korupcia v štáte, zvlášť na úrovni súdov a politiky a vysoký stupeň beztrestnosti. Chudoba je, pravdaže, rovnako hlavným činiteľom, avšak nielen chudoba ako taká, no skôr všeobecne chýbajúce vyhliadky do budúcnosti. Rovnako prostriedky na realizovanie dospelého života: som presvedčená, že veľká časť migrácie mladých mužov zo Západnej Afriky je spôsobená chudobou, no najmä nedôverou v zmenu situácie, kým dovŕšia dospelosť. Ak nemáte peniaze, aby ste si založili rodinu, nemôžete sa realizovať ako dospelý jedinec. Preto si myslím, že existuje veľa dôvodov, ktoré nútia ľudí utiecť, ale neistota je hlavným z nich.

 

Aké aktivity môžu pomôcť zmierniť nútenú migráciu?

Povedala by som, že „svetový mier!“, ako niektoré kráľovné krásy…  alev skutočnosti „menej nerovný svet“. Myslím si, že to súvisí s globálnou nerovnosťou. Pokiaľ ide o aktivity, ktoré sú potrebné, tak ide najmä o dlhodobé úsilie a integrovaný prístup, zameraný nielen na stabilizáciu, urovnanie konfliktov, zachovanie mieru po vojnách, ale aj na rozvoj. Rozvoj, chápaný širšie ako len ekonomický rozvoj, teda ľudský rozvoj, ktorý ponúka možnosti pre osobné napredovanie: prístup ku vzdelaniu a práci, spravodlivosť, demokratické štruktúry, istoty atď. Ale v prvom rade a predovšetkým by pomohol zmierniť nútenú migráciu dlhodobý, angažovaný a integrovaný prístup k rozvoju.

 

Má zmysel rozlišovať medzi utečencami a nútenými migrantmi? Aké sú dôsledky takéhoto rozlišovania – z ľudskej a politickej perspektívy?

Môj osobný názor vychádza z výskumu. Chápem potrebu tohto rozlišovania v prípade štátov, aby mohli určiť, komu udeliť status utečenca. Teda áno, akési rozlišovanie je potrebné, ale toto rozlíšenie musí byť dynamické, pretože ľudské potreby a podmienky v čase sa menia. Preto možno nie je pre aktuálnu situáciu najvhodnejšia definícia pochádzajúca z Druhej svetovej vojny. Na druhej strane som si vedomá, že už aj otvorenie diskusie ohľadom tejto redefinície by mohlo ľahko viesť k ešte vágnejšej definícii, a preto nutne neodporúčam, aby k tomu došlo. Rozlíšenie medzi dobrovoľnými a nútenými migrantmi, alebo utečencami a nútenými migrantmi, nám však hovorí oveľa viac o konkrétnom migračnom vládnom systéme v danom čase, než o špecifických kvalitách alebo motivácii nejakej migrujúcej či putujúcej osoby.

 

Ako nedávna migračná politika Európskej únie a európske dohody s tretími krajinami ovplyvnili bezpečnosť ľudí utekajúcich pred konfliktami?

Myslím si, že niet pochybnosti o tom – a definitívne to potvrdil aj výskum, ako aj kritické novinové články – že to malo veľmi negatívny dopad. Predovšetkým v presmerovaní migračných tokov na dlhšie a nebezpečnejšie trasy, pričom to podporilo potrebu pašerákov ľudí. Pašovanie ľudí nevzniká len na základe dopytu, vzniká aj v dôsledku istej politiky. Takže očividne všetky tieto politické opatrenia a dohody negatívne ovplyvnili ľudskú bezpečnosť.

Kriminalizovalo to však tiež pohyb osôb, ktoré majú veľmi dobre odôvodnené azylové nároky, čo považujem za znepokojujúce. Negatívne to ovplyvnilo aj vnímanie žiadateľov o azyl a utečencov medzi bežným obyvateľstvom v Európe, Severnej Amerike a Austrálii. Všetky tieto negatívne dopady sú možno práve tak dôsledkom národnej migračnej legislatívy, ako aj politiky Európskej únie.

 

Aké sú krátkodobé a dlhodobé dôsledky spolupráce EÚ s tretími stranami ohľadom riadenia migrácie a hraničných kontrol?

Krátkodobým dôsledkom je pravdepodobne zníženie počtu utečencov a nelegitímnych ekonomických migrantov vstupujúcich na európske územie – tento efekt už možno pozorovať. Nuž, ak je toto cieľ, bolo to úspešné. Ale nemyslím si, že by veľa tvorcov politiky bralo seriózne do úvahy dlhodobé dôsledky. Napríklad riziko oslabenia medzinárodných dohovorov OSN ohľadom utečencov a ľudských práv. No vidím tiež vážne následky v možnom posune geo-politickej rovnováhy medzi krajinami, ako som o tom písala s niektorými svojimi kolegami. Ak veríme, že tretie krajiny susediace s vonkajšími hranicami EÚ ju kontrolujú, znamená to tiež, že týmto krajinám dávame do rúk účinný nástroj na vyjednávanie. Môžu nám povedať: „Ak sa miešate do našich záležitostí môžeme otvoriť dvere utečencom,“ alebo „ak kritizujete naše dodržiavanie ľudských práv či demokratických štandardov, môžeme otvoriť tieto dvere…“. Takže nie som presvedčená, že politici brali do úvahy tieto širšie dôsledky. Zdá sa, že takáto spolupráca mala poslúžiť len krátkodobému cieľu, aby sa obyvateľom Európy a obyvateľom jednotlivých členských štátov ukázalo, že niečo robíme a že je to účinné. Ale čo s dlhodobými dôsledkami? Boli naozaj zvážené? Povedala by som, že nie.

 

Písali ste o tom, že sprísnenie hraničných kontrol malo značné neželané dôsledky na ľudskú bezpečnosť migrujúcich osôb. Môžete to rozviesť?

Väčšina nástrojov na kontrolu migrácie sa robí s ohľadom na našu bezpečnosť, v tomto prípade bezpečnosť obyvateľov Európy, Avšak ak hľadíme na celkový počet obetí, ktoré v dôsledku toho zahynú – sú ohrození európski obyvatelia, alebo sú to skôr migranti? A keď potom zohľadníme celkový počet obetí, zdá sa, že migranti a utečenci zapríčinili len veľmi málo strát na životoch medzi obyvateľmi Európy, pokým počty obetí na rôznych cestách v dôsledku prísnejších bariér či postavenia záchranných operácie v Stredozemnom mori mimo zákon, prudko stúpli.

 

Aký je podľa vášho názoru vzťah medzi migráciou a rozvojom?

Súvisí to podľa mňa tak, že ľudská mobilita je, a vždy bola, vnútornou súčasťou rozvoja a stále ňou aj bude. Ale ak hovoríme o konkrétnom vzťahu medzi migráciou a rozvojom, tak ten je komplexný. Nie je to len nedostatočný rozvoj, čo zapríčiňuje migráciu. Sú to skôr roky nesplnených sľubov ohľadom rozvoja, čo je hlavným motorom ľudskej mobility. Mohli by ste povedať, že medzinárodné spoločenstvo zaoberajúce sa rozvojom už viac ako 50 rokov sľubuje, že rozvoj napreduje, ale stále tu nie je. Áno, možno aj prišiel, ale to nezmenilo nerovnosť. Namiesto toho sa nerovnosť možno ešte viac prehĺbila.

Na druhej strane sa zdá, že aj nedostatok mobility je pre ľudský a ekonomický rozvoj veľmi škodlivý. The Economistpriniesol nedávno niekoľko veľmi dobrých článkov o tom, že vlády musia nájsť lepšie spôsoby ako riadiť migráciu a ako napredovať. V prvom rade poukázal na to, že prísnejšia migračná politika škodí rozvoju v našej časti sveta. Rovnako kritické texty ohľadom migrácie ukazujú, že migranti prispievajú k rozvoju, ak im to je umožnené. Treba to umožniť podpornými politickými opatreniami tak v ich domovských krajinách, ako aj v krajinách, kam migranti smerujú. Avšak migrácia, a v tejto súvislosti najmä migračné remitencie – peňažné čiastky zasielané z cudziny do krajiny pôvodu utečenca, nikdy nesmú byť náhradou za zdravú rozvojovú politiku.

 

Akým smerom by sa podľa vás mala uberať rozvojová politika EÚ, kde by sa dala zlepšiť a ako?

Myslím si, že v aktuálnej situácii by sa rozvojová politika mohla zlepšiť tak, že by bola menej previazaná na istú formu podmienečnosti, ktorá ju spája s kontrolou migrácie.Myslím si, že to je veľmi nebezpečná kombinácia; takže rozvoj pre samotný rozvoj, nie s cieľom zníženia migrácie.

 

EÚ čoraz viac používa nástroje rozvojovej spolupráce na riešenie „základných príčin nelegálnej migrácie“. Aký je váš názor na takúto stratégiu?

Pokiaľ riešenie základných príčin nelegálnej migrácie značí pracovať na znížení biedy a vytvorení lepších podmienok na južnej časti pologule, je to v poriadku, no nestačí to. Myslím si, že príliš málo chápeme, ako dlho trvajú prechodné obdobia a čo možno očakávať. Sľubujeme voličom, že poskytneme rozvojovú pomoc istým krajinám produkujúcim migrantov a budeme spolupracovať na ich rozvoji, tým sa migračné toky zastavia. No už veľmi staré výskumy hovoria o „migračnom hrbole“ (migration hump) a viaceré ekonomické štúdie ukazujú, že prvá vec, ktorú treba očakávať, keď krajina dosiahne lepšie ekonomické štandardy je aktuálny nárast migrácie. No v skutočnosti mnohé z týchto štúdií boli robené v časoch, keď bola ľudská mobilita menej obmedzená ako teraz. Myslím si, že je potrebné to viac preskúmať, ale na základe výskumov, ktoré máme, som presvedčená, že vyriešenie základných príčin nelegálnej migrácie si vyžaduje viac ako len rozvojovú spoluprácu. Vyžaduje si to zapojiť zahraničnú politiku, bezpečnostnú politiku, obchodnú politiku, mám na mysli integrovaný prístup. Nedá sa to vyriešiť len poskytovaním väčšej rozvojovej pomoci.

 

Odkiaľ pochádza naratív o „migrantoch ako motoroch rozvoja“? Aké sú riziká takéhoto prístupu?

Prvotne tento postoj tvorcov politiky, ktorí používajú takýto jazyk, pochádza zo správ a štatistík Svetovej banky, týkajúcich sa medzinárodnej úrovne remitencií. Niet pochybnosti o tom, že mnohí migranti sú ekonomickí migranti. Zvykla som hovoriť, že ekonomický migrant je niekto, kto sa unavil čakaním na ekonomický rozvoj ‒ bez ohľadu na to, kde sa narodil ‒ a šiel ho hľadať inde. Potom som si uvedomila nadnárodné, diasporické vzťahy, ktoré pretrvávajú medzi komunitami migrantov v zahraničí a domovskými komunitami. Mnohí migranti skutočne odišli, aby mohli rozvíjať seba a svoje rodiny. Oni neodchádzali so želaním usadiť sa navždy v cudzine, ale samozrejme tu vstupujú do hry reštriktívne migračné režimy. To ľahko vidno, pokiaľ ide o  tureckých, juhoslovanských, marockých pracovníkov, ktorí prišli do Európy pred ropnou krízou – nepriviedli so sebou svoje rodiny; cestovali sem a tam a iba po zákaze migrácie, vydanom v mnohých krajinách, sa začali usadzovať a snažili sa spojiť so svojimi rodinami. Takže nemyslím si, že migranti sú motorom rozvoja, pretože samotná ľudská mobilita ako taká je procesom, ktorý je nevyhnutnou podmienkou rozvoja.

 

Aké sú vaše kľúčové odporúčania pre politiku EÚ ohľadom migrácie a rozvoja?

Nie som politička a keď príležitostne dávam odporúčania, robím to na základe výskumu založeného na evidencii. Avšak možno najdôležitejšou témou, o ktorej sme hovorili, je dlhodobá perspektíva. Akákoľvek forma rozvojovej spolupráce si vyžaduje dlhodobý záväzok v rámci dohôd o spolupráci. Ďalšie odporúčanie by bolo, poskytnúť prístup k legálnej práci migrantom a bezpečné cesty, aby ľudia mohli žiadať o azyl. Niekedy zisťujem, že Európska únia je progresívnejším hráčom ako mnohé z jednotlivých členských štátov.

Na základe svojej práce v oblasti „migračného priemyslu“, môžem definitívne povedať, že EÚ by si mala byť viac vedomá potencionálne neželaných dôsledkov súčasných iniciatív v oblasti hraničných a migračných kontrol – a to z hľadiska udržania a podporovania rôznych častí migračného priemyslu. Nielen s ohľadom na zjavne viditeľný priemysel pašovania ľudí, ale aj s ohľadom na súkromný bezpečnostný priemysel, ktorý čoraz viac preberá našu hraničnú kontrolnú funkciu. Aké sú dlhodobé dôsledky takéhoto externého obstarávania tradičných funkcií štátu prostredníctvom súkromných subjektov? Je skutočne dôležité zvážiť to.A potom, ak rozmýšľame o dohode medzi EÚ a Tureckom, možno by EÚ mala tiež zvážiť, ako veľa politického vplyvu sa chce vzdať na oplátku za takúto externalizovanú hraničnú kontrolu. Ak pozeráme na to, za čo sa táto zmluva kritizuje, je to legitimácia čoraz autoritárskejšieho režimu. Teraz to už nie je len Turecko, ale aj Líbya a iné krajiny, mnohé z tých, o ktorých sme zvyčajne hovorili, že máme s nimi len máločo spoločné. Preto si myslím, že úvahy o politickom vplyve sú veľmi dôležité.