Choroba si nevyberá len spomedzi tých, ktorí majú stabilné zázemie či si liečbu môžu dovoliť. O rodine 64-ročného Mykolu to platí dvojnásobne. Zo dňa na deň opustili svoj domov, bannícke mestečko Pervomaisk, aby žili ďalej od nebezpečenstva vojny. Jeho žena mala už vtedy chronické problémy s očami. Pomohla im štedrosť darcov zo Slovenska a projekt Materiálna a psychosociálna podpora pre vnútorne vysídlené osoby v regióne Dnipro, ktorý je spolufinancovaný z programu oficiálnej rozvojovej pomoci SR, SlovakAid.
„Odchod bol ťažký najmä emocionálne,“ začal svoje rozprávanie Mykola. V decembri 2014 si so ženou, dvoma deťmi a 83-ročnou mamou zbalili to najnevyhnutnejšie a dali sa na cestu. „Za náš nový domov som vybral Zhovti Vody, lebo tam neboli vysoké ceny prenájmov. Bolo to ťažké, adaptovať sa,“ zdôveril sa nám Mykola, ktorý sa zamestnal v miestnej technickej škole. Po roku mu však nepredĺžili zmluvu. Počet tzv. IDPs, vnútorne vysídlených osôb, v meste narastal a prišli mladší. „Vždy som bol aktívny, tak sa mi podarilo v auguste 2016 zamestnať na výbore bývania pre IDPs,“ dodáva otec rodiny.
V situácií, keď sa starostlivosť o jeho mamu stáva náročnejšou a manželku čaká operácia očí, im pomoc padla vhod. Poukážku na lieky získali na psychosociálnom tréningu pre IDPs s témou „Konflikty“. Tie spolufinancoval charitný projekt Adopcia na diaľku®. Tím miestnej Caritas Donetsk, ktorý tréningy realizuje, má od účastníkov množstvo pozitívnych ohlasov, o čom sme sa presvedčili počas našej septembrovej návštevy.
„V živote vnútorných vysídlencov často dochádza ku konfliktným situáciám. Ďakujeme slovenským partnerom a individuálnym darcom za poukážky a dôležité tematické tréningy,“ ozrejmuje koordinátorka projektu Svetlana z miestnej charity.
Žiaľ, za posledné tri roky sa vysídleným osobám v meste Zhovti Vody neposkytla žiadna pomoc, iba z projektov Caritas Donets. Sociálne dávky sú minimálne a nepokrývajú ani základné potreby. Boli by sme radi, ak by pomoc pokračovala. Zapojiť si môžete aj vy.