Rozprávali sme sa s Michalom Cenkerom, nezávislým expertom na otázky migrácie a jedným z autorov publikácie o globálnom vzdelávaní, ktorú vydala Nadácia Pontis. Na jej stránkach tvrdí, že vnútorná aj medzinárodná migrácia má silný rozvojový charakter, a teda migrácia a rozvoj spolu súvisia.
Za bohatstvo a vyspelosť Európy vďačíme aj miliónom ekonomických migrantov, ktorí v Európe pracovali. Nevieme o tom, alebo to zo strachu zapierame. Chýbajúca tolerancia verejnosti voči migrantom sa však prejavuje na mnohých rovinách a jednou z nich je aj „nehotová“ migračná politika Slovenska.
Aká je migračná politika Slovenskej republiky?
Slovensko nemá jednoznačnú migračnú politiku. Migráciou a integráciou sa u nás čiastkovo zaoberajú rôzne zákony a strategické dokumenty ako aj rôzne rezorty a ich organizácie. Napríklad prístupom cudzincov na pracovný trh sa zaoberá jeden rezort, prístupom cudzincov k zdravotnej starostlivosti iný rezort, povolenia k pobytu vyhodnocuje a vystavuje opäť iný rezort. Je to istým spôsobom logické, avšak keďže migrácia má tak výrazný prierezový charakter, mala by byť viac medzirezortne koordinovaná.
Povedali ste, že migráciou sa zaoberajú viaceré rezorty čiastkovo. Čo by mohlo prispieť k tomu, aby malo Slovensku jasnejšiu migračnú politiku?
Slovensko je zatiaľ v tejto oblasti skôr reaktívne a nemá jasnú predstavu a víziu, ako sa chce k migrácii postaviť, ako ju využiť vo svoj prospech, či ako čeliť etickým otázkam spojeným so vzrastajúcim počtom vysídlených ľudí po celom svete. Tento stav nie je výhodný ani pre Slovensko, ani pre cudzincov, ktorí sem prichádzajú.
“Tento stav nie je výhodný ani pre Slovensko, ani pre cudzincov, ktorí sem prichádzajú.”
Vplýva Európska únia na migračnú politiku Slovenskej republiky?
Európska legislatíva ovplyvňuje rôzne verejné politiky, ktoré sa migrantov týkajú. Naša legislatíva musí zároveň rešpektovať aj rôzne medzinárodné dohovory, ku ktorým Slovensko pristúpilo a idú nad rámec právnych predpisov EÚ, napr. Všeobecná deklarácia ľudských práv alebo Dohovor o právnom postavení utečencov.
Čo všetko musia prekonať migranti na ceste za životom na Slovensku?
Ľudia, ktorí utekajú pred vojnou a prenasledovaním, čelia mnohým prekážkam, ktoré im pohyb sťažujú alebo celkom znemožňujú. Častokrát nemajú platné doklady, lebo úrady, ktoré by im ich mohli vydať, neexistujú alebo nefungujú. Nemusia mať finančné prostriedky, lebo utekali narýchlo, možno ich po ceste okradli, alebo minuli všetko na to, aby prešli naprieč viacerými krajinami. Tí, ktorí prekračujú Saharu, čelia neľudským podmienkam v líbyjských väzniciach a v rôznych zadržiavacích a pašeráckych táboroch.
Ak však prekonajú tieto a mnohé iné prekážky a chcú na Slovensku požiadať o medzinárodnú ochranu, môžu na naše územie vstúpiť rovnako ako iní cudzinci. To znamená prekročiť hranice na hraničných prechodoch alebo letecky.
Čo sa deje po prekročení hranice?
Cudzinci môžu požiadať o azyl na oddelení hraničnej polície. Ak by na Slovensko prileteli letecky, o azyl by požiadali v tranzitnej zóne letiska. To isté platí o migrantoch z afrických či blízkovýchodných krajín.
Okrem toho Slovensko v spolupráci s Úradom vysokého komisára OSN umožňuje utečencom aj tzv. humanitárny transfer. UNHCR na základe medzinárodných dohôd presídľuje do rôznych krajín sveta približne jedno percento utečencov ročne. Slovensko poskytuje v rámci tohto programu svoje zariadenie v Humennom, kde vybraní utečenci čakajú, kým budú presídlení, napríklad do Spojených štátov či Kanady. Na Slovensku teda ostávajú len krátkodobo a počas pobytu sa pripravujú na svoj nový život v cieľovej krajine.
“Migrácia je pre každú spoločnosť prirodzeným javom. Vezmite si len, koľko Slovákov cestuje každý týždeň z východu krajiny na západ a späť. Aj to sú migranti.”
V roku 2015 v maltskej Vallette sa lídri krajín EÚ a Afriky dohodli na vytváraní a organizovaní legálnych migračných kanálov a posilnení ochrany migrantov. Ako sa k tomu postavilo Slovensko a ako hodnotíte výsledky tejto spolupráce?
Summit vo Vallette bol pomerne kontroverzný a ťažko povedať, že by splnil očakávania, ktoré si stanovil.
Prečo?
Jedným z jeho cieľov bolo postupne znižovať emigráciu z afrických krajín do Európy tým, že sa odstránia príčiny migrácie. Ide najmä o zlepšenie ekonomickej a bezpečnostnej situácie týchto krajín. To znamená – ak sa majú ľudia lepšie, získajú prácu, vzdelanie, žijú v bezpečnejšom prostredí a podobne – nebudú tak motivovaní odchádzať. Avšak výskumy ukazujú, že to nie je také jednoduché. Pre väčšinu dotknutých krajín platí skôr opačné: zlepšenie životnej úrovne vedie skôr k zvýšeniu emigrácie, nakoľko sa zvýši počet ľudí, ktorí sa dostanú nad prah chudoby a tým pádom získajú ekonomický či kultúrny kapitál, ktorý ich motivuje odísť.
Priniesol summit vo Vallette aj pozitívne výsledky?
V rámci summitu bol vytvorený Núdzový trustový fond Európskej únie pre Afriku, ktorý spravuje približne štyri miliardy eur. Prostredníctvom týchto peňazí sa podporujú rozvojové projekty v 26 krajinách Afriky, čo je samé osebe pozitívne. Slovensko do tohto trustu prispelo sumou 1,6 milióna eur.
V období od roku 2004 sa šesťnásobne zvýšila legálna migrácia. Cudzinci v SR dnes tvoria 2,2 percenta populácie. Prečo ľudia prichádzajú na Slovensko?
“Moslimovia tu žijú roky v počte niekoľkých tisíc a sú prakticky neviditeľní – pracujú, študujú, starajú sa o rodiny.”
Formulácia vašej otázky naznačuje, že dnes na Slovensko prichádza šesťkrát toľko ľudí ako v roku 2004. To však nie je pravda.
Od roku 2004 sa šesťnásobne zvýšil počet cudzincov žijúcich na Slovensku. To neznamená, že sem dnes cudzinci migrujú šesťnásobne viac ako v minulosti, ale skôr to, že istá časť cudzincov, ktorí sem prídu, tu reálne aj ostáva, a teda postupne sa ich počet zvyšuje. Takmer polovica cudzincov pochádza od našich susedov – Česka, Poľska, Ukrajiny, Maďarska a Rakúska. Geografická blízkosť spojená s historickými väzbami zohráva veľkú rolu. Okrem týchto väzieb je kľúčovým faktorom zamestnanie. Cudzinci k nám chodia najmä za štúdiom a prácou, väčšina migrantov má vyššiu kvalifikáciu. Kým počet cudzincov žijúcich na Slovensku vzrástol od roku 2004 šesťnásobne, počet cudzincov pracujúcich na Slovensku až dvadsaťnásobne.
Koľkým ľudom bol na Slovensku udelený azyl v roku 2018 a 2019?
V roku 2018 sme udelili päť azylov, v roku 2019 deväť.
Aký odkaz by ste chceli odovzdať slovenskej verejnosti?
Migrácia je pre každú spoločnosť prirodzeným javom. Vezmite si len, koľko Slovákov cestuje každý týždeň z východu krajiny na západ a späť. Aj to sú migranti. Cestujú za prácou a vzdelaním a vracajú sa za rodinami a blízkymi.
Samozrejme, ľudí na Slovensku najviac trápia kultúrne aspekty migrácie. Boja sa napríklad, že ak poskytneme azyl mnohým utečencom z moslimských krajín, Slovensko sa zmení a život tu bude iný. Ale pozrite si štatistiky. V porovnaní s inými krajinami Slovensko vydáva veľmi málo azylov. Moslimovia tu žijú roky v počte niekoľkých tisíc a sú prakticky neviditeľní – pracujú, študujú, starajú sa o rodiny. Mali by sme bojovať proti nesprávnym informáciám a dezinformáciám, napr. aj podporovaním objektívnej diskusie o migrácii a rozvoji zameranej na médiá a širšiu verejnosť.
Michal Cenker, PhD (1986) vyštudoval Medzinárodnú migráciu v Amsterdame a Európske štúdie v Bratislave. V rámci doktorátu zo sociálnej antropológie sa venoval výskumu moslimov v Európe a moslimských migrantov na Slovensku. Podieľal sa na viacerých výskumoch migrácie a integrácie, prednášal na vysokých školách a pracoval pre Centrum pre výskum etnicity a kultúry (CVEK) a pre redakcie TASR a HN. Viac než štyri roky bol programovým manažérom Nadácie Pontis a od roku 2015 je vedúcim oddelenia implementácie projektov OP EVS Ministerstva vnútra SR.
* * *
MIND (Migrácia. Prepojenie. Rozvoj) je trojročný projekt, financovaný Európskou komisiou, zameraný na zvyšovanie povedomia o migrácii a trvalo-udržateľnom rozvoji. Jeho cieľom je prekonávanie predsudkov a stereotypov a osvojovanie pozitívnych foriem správania vo vzťahu k iným kultúram v spoločnosti.
Autor: Irina Adamová, manažérka projektu MIND