Počas odborného semináru s názvom “Spoločne blízko pri človeku – Blížime sa k európskemu štandardu sociálnych služieb?” sa prítomným prihovoril aj Erich Hulman, generálny sekretár Slovenskej katolíckej charity.
Drahý otec biskup, vážené pani poslankyne, milí hostia, dámy a páni,
kvalita každého človeka i každej spoločnosti sa dá merať práve tým, ako sa správa k svojim najslabším, najzraniteľnejším členom. Stav spoločnosti odrážajú aktuálne morálne, a predovšetkým právne normy, zákony. V poslednom období pri príprave novely zákona 448 o sociálnych službách, vynaložili predstavitelia ministerstva, samosprávy a poskytovateľov sociálnych služieb veľa úsilia. V dlhom a komplikovanom procese sme sa všetci učili aj počúvať ostatných partnerov, argumentovať pre svoje návrhy i akceptovať oprávnené záujmy iných. Ak by však výsledkom bolo iba terajšie kompromisné znenie novely, ktoré, ako veríme, Národná rada Slovenskej republiky príjme, bolo by to dosť málo.
V sociálnej oblasti totiž stoja pred slovenskou spoločnosťou obrovské výzvy. Spomeňme iba demografický vývoj spôsobujúci výrazný nárast podielu ľudí vo vysokom veku, zvyšujúce sa majetkové rozdiely medzi tými, čo majú nadbytok a tými, čo nemajú nič, a narastajúcu migráciu vnútri i mimo krajín Európskej únie. S podobnými problémami sa potýkajú všetky krajiny Európskej únie, a vzájomná spolupráca a výmena skúseností je zaiste nanajvýš potrebná.
Vo vízii Slovenskej katolíckej charity stoja všetci zainteresovaní blízko pri človeku, ktorý potrebuje pomoc. Pri človeku, s ktorým sa stotožňuje sám Kristus, keď hovorí: „Bol som hladný, smädný, chorý, bez domova,…“ Všetci zainteresovaní, to je rodina, komunita, samospráva, cirkvi, tretí sektor a štát. Každý subjekt vo svojej jedinečnej a nezastupiteľnej úlohe, no v spolupráci s ostatnými, rešpektujúc princíp subsidarity. Zjednotení v pomoci uskutočňujúcej sa konkrétnymi činmi konkrétnych ľudí.
Nemôžeme sa totiž iba prizerať, keď statočne pracujúca osamelá matka troch detí s nedostatočným príjmom musí čeliť hrozbám exekúcie, straty bývania a odňatiu detí do ústavnej starostlivosti napriek tomu, že vhodná pomoc vo výške zlomku nákladov na ústav by im pomohla žiť spolu dôstojnejší život.
Nemôžeme akceptovať stav, keď občania kvôli náročnej starostlivosti o svojho postihnutého príbuzného musia zanechať svoje zamestnanie a začnú sa sami prepadať do chudoby a sociálnej odkázanosti.
Nesmieme sa zmieriť so situáciou, že desaťtisíce slovenských žien odchádzajú za prácou ako domáce opatrovateľky do susedných krajín (a cestou zomierajú pri dopravných nehodách), no ich starnúci a chorí príbuzní na Slovensku musia byť umiestnení v zariadeniach sociálnych služieb.
Alebo sa snáď dokážeme zmieriť so skutočnosťou, že počas prichádzajúcej zimy opäť ďalší naši spoluobčania bez strechy nad hlavou zmrznú na uliciach len preto, že voliči a nimi volení zástupcovia dajú financie radšej na vydláždenie námestia ako na útulok pre bezdomovcov? Takýchto a podobných prípadov vie každý, kto sa angažuje v sociálnej oblasti, vymenovať desiatky.
Obávam sa, že ani prijatie novely zákona v aktuálnom znení situáciu významne nezmení. Preto musíme ísť ďalej.
V prvom rade chceme, aby sa verejná mienka stávala vnímavejšou pre problémy ľudí v núdzi a aby angažovanie sa v pomoci blížnym bolo pre čím viac ľudí súčasťou životného štýlu a spoločenskou normou. Tu vidíme veľký priestor pre aktivity tretieho sektora, cirkví i školstva. Vyzývame médiá, aby sa aktívne spolupodieľali na takomto sociálnom scitlivení našej spoločnosti poukazovaním na konkrétne ťažké životné osudy a vyzdvihovaním pozitívnych prístupov a riešení.
Chceme podporovať politikov a verejných predstaviteľov na všetkých úrovniach samosprávy a štátu, ktorí sa aktívne angažujú pri skvalitnení sociálnych služieb. Prajeme si, aby sociálne aktivity jednotlivcov, tretieho sektora a cirkví boli zo strany štátu čo najviac uľahčované a daňovo zvýhodňované.
Chceme, aby právo občana na dôstojný život a potrebnú sociálnu pomoc podľa svojho výberu bolo nielen ústavne deklarované ale aj spoločensky uznávané a právne vymožiteľné.
Preto navrhujeme, aby sociálni partneri pokračovali v začatom dialógu a aktivitách všetkých zúčastnených strán. Vidíme nezastupiteľnú úlohu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorému občania v sociálnej oblasti zverili do správy najvýznamnejšie právomoci i financie, a ktoré je aj centrom medzištátnej koordinácie a výmeny skúseností. Spoločným cieľom nech je skvalitnenie slovenskej spoločnosti prostredníctvom ďalšieho rozvoja štandardov sociálnych služieb a príslušných právnych noriem, centrom a meradlom ktorých bude vždy človek odkázaný na pomoc svojich blížnych.
K takémuto cieľu sa Slovenská katolícka charita hlási, na jeho dosiahnutí chce všetkými silami pracovať a k spolupráci pozýva všetkých ľudí a organizácie dobrej vôle. Veríme, že aj svätá Alžbeta Uhorská, veľká dobrodinkyňa chudobných, patrónka Charity, ktorá svoje detstvo prežila pred sedemsto rokmi tu, vedľa na bratislavskom hrade, by dnes konala rovnako.
Ďakujem.