Barbora Krajčírová
Mať rodinu okolo štedrovečerného stola, to je asi najčastejšie prianie týchto Vianoc. Pre Barboru Krajčírovú je to i spomalenie, zdravie a viac empatie do sveta. Ako si byť bližšími medzi blízkymi, nám prezradila úspešná moderátorka a mama dvoch krásnych detí.
Čo pre Vás znamenajú Vianoce?
Vianoce sú pre mňa už veľmi dlho o rodine. Je to základ na dobre fungovanie vzťahov a som nesmierne rada, že aspoň raz do roka si všetci pokojne sadneme, dáme si sviatočnú večeru, rozprávame sa a spomíname aj na našich blízkych, ktorí sa k nám k štedrovečernému stolu už nemôžu pripojiť. Je však jasné, že Vianoce sa v našich dušiach začínajú oveľa skôr. My doma začíname vždy v prvú adventnú nedeľu. Zdobíme byt, pripravujeme zoznam koláčikov, ktoré chceme stihnúť upiecť do Vianoc, a preciťujeme naplno vianočnú atmosféru.
Popri Vianociach sa niekedy zabúda na dôležitosť adventného obdobia. Ako ho prežívate Vy?
Adventné obdobie je u nás doma o spomalení, aj keď mám pocit, že svet sa paradoxne vždy v tomto období veľmi zrýchli. Ulice sú plné ľudí, obchody praskajú vo švíkoch, no práve to spomalenie nám všetkým akosi uniká. Je to dobou, intenzitou našich denno-denných aktivít, asi sa niet prečo potom čudovať. Tieto Vianoce budú poznačené pandémiou koronavírusu, myslím, že to spomalenie príde automaticky. Uvidíme, ako ich budeme sláviť, pevne verím, že sa nám podarí vidieť najbližších aspoň na chvíľu bez toho, aby sme sa navzájom ohrozili na zdraví.
V tomto čase preukazujeme štedrosť blízkym a vieme sa pozrieť aj na človeka v núdzi. Aká pomoc je Vám najbližšia?
Pomoc je pre mňa samozrejmosťou. Či už v rámci najbližšej rodiny, posúvaním oblečenia, spotrebičov, nábytku… Ak viem, že niečo nepotrebujem, nevyhadzujem to hneď do koša, lebo iným to vie ešte poslúžiť. Ak odmietne rodina, vždy hľadám rodiny v núdzi, ktorým zabezpečím odvoz zdarma. Pomoc však nie je len o tom. Často zdieľam na sociálnych sieťach výzvy na pomoc, či už finančnú alebo materiálnu, rôznym charitatívnym združeniam, ale aj jednotlivcom, ktorí väčšinou vykonávajú zbierky pre svoje deti. No a v neposlednom rade pomáhame s manželom aj finančne.
Stretli ste sa niekedy aj s dobrovoľníctvom? Či už vo Vašej rodine, medzi známymi alebo v osobnom živote? Ak by ste si mohli vybrať rolu dobrovoľníka, čo by to bolo?
Dobrovoľníctvo je zaslúžilá činnosť. Ako študenti sme chodili pomáhať zbierať peniaze na rôzne charitatívne účely pre rôzne organizácie. Môj muž bol nedávno dobrovoľníkom aj pri celoplošnom testovaní. V čase, keď to ešte bolo možné, bola som niekoľkokrát na detskom onkologickom oddelení robiť Mikuláša alebo potešiť deti čítaním rozprávok. O tom je však zbytočné písať alebo rozprávať, dobrovoľnícke aktivity treba v prvom rade vykonávať. Ja som vyštudovaná pedagogička. Nakoľko som sa praxi s pedagogikou nestretla, mám v sebe skrytú túžbu učiť deti postihnuté chudobou alebo deti s mentálnym hendikepom, ktorým sa treba individuálne venovať.
„Nádej je slovo, ktoré v sebe obsahuje svetlo. Svetlo, ktoré dokáže rozsvietiť aj najtmavšie kúty. Nádej by sme nemali strácať a keď ju strácame, mali by sme mať okolo seba ľudí, ktorí nám ju prinavrátia. Nikdy by sme na nič na svete nemali byť sami.“
Je pre Vás radosť niečo osobné, alebo ju potrebujete zdieľať s ostatnými?
Pre mňa je osobné všetko, čo je so mnou a s mojou rodinou spojené. Je síce zvláštne, že mnohé mediálne známe osoby žijú bohatý informačný život na sociálnych sieťach, no myslím, že mnohí si stokrát premyslíme, čo zverejníme a čo nie.
Váš najkrajší vianočný darček a vianočný zážitok?
Asi by som na túto otázku inak odpovedala ako dieťa, ako teenager, dospelá žena a mama. Dnes som mamou dvojitou a viem, že najkrajší darček je, ak sú moje deti zdravé a očká im žiaria aj z maličkostí.
Vianoce sú taktiež sviatkom pokoja a mieru. Z čoho pramení Vaša viera v dobré či lepšie zajtrajšky?
Moja viera je silná a viem, že keď človek niečo veľmi chce, môže sa mu to naozaj vyplniť. Aj moju dcéru už učím vetu: „pozor na sny, môžu sa splniť“. J Je naozaj krásne, ako si niektoré veci priťahujeme vierou do života. Viera je však pre mňa veľmi osobná, takže opäť tu pre mňa platí: radšej o nej menej hovoriť a viac veriť.
Čo by ste dnes popriali ľuďom k tohtoročným sviatkom a do nového roka?
Jednoznačne zdravie. Posledné mesiace nám ukázali, ako veľmi je krehké aj v dobe plnej technologických vymožeností. Zdravie máme len jedno a či sa nám to páči alebo nie, musíme sa o neho starať. Na druhej strane, prajem nám všetkým aj viac empatie. Nemalo by nám byť jedno, ak ohrozujeme ostatných, hoci sa my cítime byť zdraví. Empatia, súdržnosť a tolerancia je základ pre spolužitie. Občas nám však dochádzajú sily a na tieto základné vlastnosti zabúdame.
Čo pre Vás znamenajú slová vianočnej kampane „Nenechajme vyhasnúť nádej“?
Nádej je slovo, ktoré v sebe obsahuje svetlo. Svetlo, ktoré dokáže rozsvietiť aj najtmavšie kúty. Nádej by sme nemali strácať a keď ju strácame, mali by sme mať okolo seba ľudí, ktorí nám ju prinavrátia. Nikdy by sme na nič na svete nemali byť sami.
Kto vie vrátiť nádej vám, keď to potrebujete?
Nádej mi dokážu vrátiť moji najbližší. Ale myslím si, že vo väčšine prípadov si ju dokážeme vrátiť aj my sami. Vďaka za to, že sa človek ráno zobudí zdravý do nového dňa, je predsa obrovský hnací motor za nádejou.
Autor: Monika Čopíková
Foto: fotograf Michal Hudec, make-up Lubica Orolinova