Šikana. Slovo, ktorého len vyslovenie vyvoláva v mnohých tie najhoršie očakávania. Slovo, ktorého sa obáva každá matka, každý otec. Niečo, o čom sa síce v spoločnosti veľa hovorí, no často ťažko dokazuje či rieši. Pre mnohých ľudí dokonca stále tabu. Teda o niečom o čom sa ani v náznakoch nediskutuje. A to bez ohľadu na to, či môže byť dieťa v úlohe šikanovaného či toho, ktoré šikanuje iných.
V Slovenskej katolíckej charite sme si ale vedomí, že sa na túto mimoriadne dôležitú tému treba nielen rozprávať, ale predovšetkým ju aj v praxi riešiť. Práve preto patrí ochrana detí pred šikanou na školách medzi naše dlhodobé priority.
V našich charitných centrách podpory dnes vďaka tomu pracujú ako koordinátori pre ochranu (safeguarding) odborníci z rôznych oblastí. Často sú to psychológovia, sociálni pracovníci alebo špeciálni pedagógovia. Deje sa tak v rámci projektu Emergency Aepal, ktorý je zameraný na poskytovanie prvej pomoci utečencom z Ukrajiny, pričom aj mnohí naši zamestnanci majú ukrajinský pôvod.
Cieľom Slovenskej katolíckej charity je, v tomto projekte, podpora integrácie ukrajinských utečencov do spoločnosti a poskytnutie pomoci v ich materinskom jazyku, čo im uľahčuje otvoriť sa a zdieľať svoje životné príbehy.
Keďže ide často o ľudí, ktorí majú za sebou mimoriadne traumatické zážitky, je nutné, aby sa naši odborníci zaviazali k mlčanlivosti pri riešení prípadov ich ochrany. Aj preto je možné podávať podnety aj anonymne a informácie o prípade sú zdieľané len s osobami, ktoré sú k tomu určené internými smernicami našej charity.
Uvedomujeme si potrebu reflektovať a upriamovať pozornosť širokej verejnosti na túto málo známu, no mimoriadne dôležitú tému, keďže jednou z najčastejších foriem porušovania pravidiel ochrany osobnosti, je práve šikana.
Tak tomu bolo aj nedávno, keď naša národná koordinátorka pre safeguarding prijala vážny podnet týkajúci sa prípadu šikany z jedného z našich centier na strednom Slovensku.
Miestna koordinátorka tu zaznamenala šikanovanie dieťaťa na škole. Hoci šikana sa neudiala priamo v našom centre a nebol za ňu zodpovedný žiaden z našich zamestnancov, dotkla sa našej klientky. Preto sme v Slovenskej katolíckej charite neváhali a ako tzv. tretia strana sme jej okamžite podali pomocnú ruku.
Vďaka bohatým skúsenostiam psychologičky, ktorá pracuje s maloletými klientmi a ich rodinami, sme pristúpili k tomuto prípadu s potrebnou citlivosťou a rešpektom. Bez vzájomnej dôvery by sa nám totiž nedarilo dosiahnuť náš cieľ, chrániť zraniteľných. Tu sa nám to však našťastie podarilo.
Práve dôvera našej klientky ukrajinského pôvodu nám poslúžila ako most k zdarnému nájdeniu riešenia. Dozvedeli sme sa, že jej dcéra je šikanovaná dvoma inými ukrajinskými deťmi. Keďže sa incident odohral mimo nášho charitného centra, naša psychologička kontaktovala špecialistov zo školy, kde spoločne hľadali riešenia na ochranu obetí, ale aj šikanátorov. Vďaka dobrej spolupráci sa obetiam podarilo zmeniť triedu, čo viedlo nielen k ukončeniu šikany, ale aj k zlepšeniu ich vzdelávacích výsledkov.
Pri riešení takýchto osudov, máme vždy na pamäti, že väčšina našich klientov sú deti, ktoré sú prirodzene postavené do zraniteľnejšej situácie voči dospelým. Dieťa nevie aké sú jeho práva a práve preto by sme ich, my dospelí, mali chrániť, informovať a vytvárať bezpečné prostredie bez vykorisťovania, šikany, násilia, zneužívania a chrániť ich ľudskú dôstojnosť. Preto sa snažíme vytvárať takéto bezpečné prostredie ako pre všetkých našich klientov, tak aj zamestnancov, dobrovoľníkov a partnerov.