Text: Ján Danko, Foto: archív DCH ZA
Úroveň sociálneho systému a starostlivosť o občanov odkázaných na sociálnu pomoc by mali byť po HDP a iných ekonomických parametroch ďalšími ukazovateľmi vyspelosti krajiny. Aktuálne však možno pozorovať celoeurópsky trend znižovania nákladov na sociálne zabezpečenie a služby vo všetkých ekonomickou krízou dotknutých krajinách (Caritas Europa 2011), hoci samotná vyspelosť krajín neklesá. Odzrkadľuje sa to v redukcii sociálnych služieb, mzdách pracovníkov, ako aj na kvalite sociálnych služieb, nevynímajúc opatrovateľskú starostlivosť.
Opatrovateľstvo je veľmi rozšírená forma sociálnych služieb vo všetkých krajinách EÚ. Na Slovensku definuje opatrovateľstvo Zákon o sociálnych službách 448/2008 Z. z.: „Opatrovateľská služba je sociálna služba poskytovaná fyzickej osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby alebo je odkázaná na pomoc pri úkonoch sebaobsluhy, úkonoch starostlivosti o svoju domácnosť a základných sociálnych aktivitách“. (Zbierka zákona č. 448/2008)
Úroveň opatrovateľstva a jednotlivé problémy s ním spojené sa významne líšia predovšetkým medzi starými a novými krajinami EÚ. V niektorých krajinách ide na národnej úrovni ešte len o riešenie problému legalizácie a uznania tejto profesie a presadzovanie prijímania základných ILO konvencií (Delarue 2011). Vyspelé krajiny sa zameriavajú viac na migráciu, zvyšovanie kvality opatrovateľskej služby, či ďalšie odborné vzdelávanie opatrovateľov.
Migrácia
Vyspelé krajiny so stabilným sociálnym systémom zaznamenávajú za posledné roky nárast počtu opatrovateľov a diskutujú tak predovšetkým otázky súvisiace s rýchlym rozširovaním tejto profesie ako napríklad: regulácia migrácie a vplyv migrácie na prijímajúcu krajinu. Štatistické údaje ILO potvrdzujú, že práve migráciou sa zlepšuje dostupnosť a kvalita opatrovateľských služieb. Migrácia opatrovateľov za prácou cieľové krajiny ekonomicky nezaťažuje, ani neredukuje počty voľných pracovných miest, ale prispieva k ekonomickému rastu (Delarue 2011). Spoločne so sociálnymi službami rastú výdavky, ale zvyšuje sa aj ekonomický obrat. Vyspelé krajiny sa snažia aj o redukciu javu nelegálnej práce opatrovateľov, ktorá je riziková pre opatrovateľa aj klienta, neakceptovateľná a neprínosná pre spoločnosť. V praxi možno pozorovať celé komplexy problémov, o ktorých sa ILO konvencia zmieňuje: platba za cenu práce, nakoľko práca je málo cenená a praktizovaná najmä ženami, keď sú ako migranti podhodnotení a pod finančným tlakom zneužívaní. Výrazným problémom sa ukazuje i odchod žien z rodiny či od detí, rozdelenie rodín na rôzne dlhý čas, často na základné hmotné zabezpečenie ich rodín. Tento problém výrazným spôsobom zasahuje do rodiny, práv žien a dieťaťa. V praxi bývajú aj nedostatočne rozpoznávané špecifiká prostredia, v ktorých pracujú opatrovatelia. Často sú pracovnou záťažou a nadmerným pracovným časom neslobodní, čoho následok je obmedzenie slobody pohybu. Voči opatrovateľom sú uplatňované aj rôzne druhy psychického zneužívania, sexuálneho, fyzického násilia až po týranie (Convention, 2011), (Pichler 2011).
Je pozitívne, že Slovensko sa radí medzi krajiny, v ktorých má opatrovateľstvo svoje miesto medzi profesiami, a je aj zákonom definované. Slovensko tiež prijíma základné konvencie Medzinárodnej organizácie pre prácu (ILO) o práci opatrovateľov, avšak v reálnej situácii zatiaľ nedokázalo vytvoriť dôstojné podmienky pre prežitie opatrovateľov na Slovenku, o čom svedčí veľká migrácia týchto pracovníkov predovšetkým do Rakúska a Nemecka (Pichler 2011). To priraďuje Slovensko skôr k druhej polovici v sociálno-ekonomickej vyspelosti v EÚ. Títo profesionáli v produktívnom veku sú schopní vytvárať nemalé pracovné hodnoty, ktoré prinášajú však vyspelým krajinám. Prijímajúce krajiny získavajú lacnejšiu pracovnú silu, navyše bez nutnosti predchádzajúcich investícii do výchovy či vzdelania. Naša spoločnosť odlivom opatrovateľov prichádza o veľký pracovný potenciál a investície, ktoré investovala do ich výchovy a vzdelania. Redukcia pracovníkov poskytujúcich starostlivosť v domácnostiach je v rozpore so stratégiou zamestnanosti. To má za následok ďalšiu sociálnu exklúziu klientov, nedostupnosť sociálnych služieb a nedostupnosť opatrovateľskej služby (100th ILO Annual Conference 2011).
Kvalita služieb
Ďalším rozdielom medzi Slovenskom a vyspelými krajinami je aj kvalita opatrovateľskej služby. Doteraz Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny SR nevydalo žiadnu smernicu k zákonu, ktorá by bližšie upravovala a špecifikovala kvalitu sociálnych služieb na Slovensku a kontrolu opatrovateľských výkonov. Zákon O sociálnych službách v § 9 ukladá povinnosť skvalitňovať sociálne služby formou supervízie, avšak nijakým spôsobom neprispieva k priamemu financovaniu doplnkového vzdelávania (Zbierka zákonov č. 448/2008). Z toho dôvodu je diskutabilný ďalší kvalifikačný rast a špecializácia opatrovateľov. Opatrovateľská služba a odborná činnosť opatrovateľov bola totiž dosiaľ iba formálne monitorovaná.
V iných krajinách sú pritom štandardy kvality už dávnejšie zavedené v praxi a existujú aj nástroje na ich monitorovanie. Na kvalite poskytovania opatrovateľských služieb sa odzrkadľuje aj slabé materiálne vybavenie a pomôcky nielen v domácej starostlivosti, ale aj v zariadeniach opatrovateľskej starostlivosti. Vo vyspelých krajinách sú pritom mnohé pomôcky dlhodobým štandardom.
Odborné vzdelávanie
V neposlednom rade možno medzi rozdiely zaradiť aj vzdelávanie opatrovateľov. Na Slovensku musí poskytovateľ opatrovania spĺňať kvalifikačné predpoklady pre výkon opatrovateľskej služby: úplne stredné vzdelanie s príslušným zameraním alebo absolvovanie akreditovaného kurzu v rozsahu najmenej 220 hodín (Zamestnanci v sociálnych službách, 2012). Donedávna totiž túto funkciu vykonávali viacerí zamestnanci bez tohto minimálneho vzdelania. Rekvalifikačné opatrovateľské kurzy ponúkajú pritom už niekoľko rokov viaceré organizácie (Akadémia vzdelávania, Červený kríž, SKCH, a mnohé iné), ktorých certifikát má platnosť v celej EÚ. Tento kurz však už začína byť nepostačujúci a nepokrýva celé spektrum špecifických klientov v opatrovateľstve. V Rakúsku a ostatných vyspelých krajinách už prebiehajú ďalšie odborné špecializácie v rámci nadstavbového či stredného odborného štúdia. Sú to napríklad samostatné vzdelávacie programy, ktorých absolventi sú úzko profilovaní v rámci opatrovateľstva napr. ako manažér opatrovateľských služieb, opatrovateľ v rámci rodiny, opatrovateľ so zameraním na deti, opatrovateľ so špecializáciou na vzdelávanie detí, či opatrovateľ pre seniorov zameraný na ošetrovateľstvo alebo opatrovateľ pre mentálne postihnutých či zdravotnícky opatrovateľ.
Mali by sme si uvedomiť, že vo všetkých krajinách EÚ pribúda starých občanov a opatrovateľstvo praktizované rodinou už nie je samozrejmosťou. Úloha štátu je preto veľmi významná, a jeho zodpovednosť za sociálnu situáciu občanov stále narastá. Menej rozvinuté krajiny by sa mali snažiť dosiahnuť úroveň vyspelých krajín nielen v ekonomických ukazovateľoch, ale zamerať sa na poskytovanie opatrovateľskej starostlivosti predovšetkým v domácom prostredí, na kvalitu tejto starostlivosti a kontinuálne vzdelávanie poskytovateľov opatrovateľskej služby.
Autor: PhDr. Ján Danko, PhD.
Použitá literatúra:
Caritas Europa, 2011: Press Release, 13 December 2011, Europe 2020 Strategy Must Include both Economic and Social Dimensions. In http://www.caritas-europa.org/code/EN/soci.asp?Page=1268 (20. 1. 2012).
CONVENTION, 2011: Text of the Convention Concerning Decent Work for Domestic Workers. International Labour Conference. Provisional record 15A. In http://www.ilo.org/wcmsp5/groups/public/—ed_norm/—relconf/documents/… (10. 1. 012).
Delarue R. 2011: Prezentácia “Protecting the Rights of Domestic Workers with International Tools: The ILO Convention on Domestic Workers” na konfrerencii Out of the Shadow, securing quality employemant for Domestic Care Workers The role of civil society organisation. Caritas Europa Seminar. Brussels 15. – 16. December 2011.
PICHLER, I. 2011: Prezentácia „24-Hour Care Assistance in Austria“ na konferencii Out of the Shadow, securing quality employemant for Domestic Care Workers The role of civil society organisation. Caritas Europa Seminar. Brussels 15. – 16. December 2011.
Zamestnanci v sociálnych službách, 2011: MPSVaR SR – Zamestnanci v sociálnych službách. In: http://www.employment.gov.sk/zamestnanci-v-socialnych-sluzbach.html (18. 1. 2012).
Zbierka zákonov č. 448/2008. In: http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=208538&FileName… (6. 1. 2012).
100th ILO Annual Conference, 2011: 100th annual Conference of the International Labour Organization (ILO). In: http://www.ilo.org/ilc/ILCSessions/100thSession/media-centre/press-relea… (19. 1. 2012).