Aj počas Národného týždňa charity ste mohli nazrieť do šírky pomoci, ktorú Charita na Slovensku poskytuje. Autentické svedectvá ľudí od Košíc až po Bratislavu prinieslo 8 krátkych videí, ktoré sú dostupné na našom kanáli youtube a Facebooku. Pozrite si, ako núdznym aj vďaka ochotným ľuďom z Charity ukázal život znova ich pravú hodnotu a povzbudil ich nevzdávať sa.
Katka je mladá žena s duševným ochorením. Zmaturovala na gymnáziu v Bratislave a popri invalidnom dôchodku sa snažila pracovať. Ako opatrovateľka, upratovačka, pracovala aj v strýkovej firme. Bolo to však pre ňu náročné, preto jej psychologička odporučila, aby denne navštevovala zariadenie, akým je Samária, pre ľudí s duševným ochorením.
„Pre mňa je to ako druhý domov. Tak rodinne to tu pôsobí,“ hovorí klientka Katka vo videu o Domove sociálnych služieb a Rehabilitačnom stredisku Samária Bratislavskej arcidiecéznej charity
Gabrielu spolu s dieťaťom vyhodil z bytu partner, hoci v tom čase bola tehotná. Pomoc našla v Centre pomoci človeku v Piešťanoch, ktoré prevádzkuje Trnavská arcidiecézna charita. Gabriele pomohli s potravinami, oblečením, aj zabezpečiť strechu nad hlavou. V centre majú už dlhoročné skúsenosti so ženami, ktoré sú obeťami domáceho násilia.
„Nevieme si ani predstaviť, akými problémami, akými starosťami, akou záťažou je žena sprevádzaná v tamto vzťahu,“ hovorí Edita Karabová z trnavskej charity. Obeť domáceho násilia sa obvykle cíti byť vinná za to, že v jej domácnosti dochádza k takýmto činnom. „Deti nesú túto situáciu veľmi ťažko, pretože vidia milovanú osobu trpieť psychicky alebo či už fyzicky. Žijú v strese, nútené viesť akési rodinné tajomstvo, o ktorom nemôžu hovoriť, čo vlastne znamená, že sa nevedia koncentrovať v škole na vyučovanie a takisto sa naučia prejavovať agresívne správanie voči okoliu. Aj preto by nemalo zostať ľahostajné ani okolie,“ apeluje.
Už keď bol malý, jeho otec si rád vypil a chlapca neraz aj zbil. Ako však Tomáš rástol, zopakoval otcovu chybu a siahol po alkohole. Pre závislosť prišiel o prácu, bývanie a blízke vzťahy. V dôvere však zaklopal na dvere Diecéznej charity Žilina. Tam mu cez službu špecializovaného sociálneho poradenstva dali druhú šancu. Dnes si dokáže platiť podnájom, pracuje ako kuchár a dokázal odpustiť aj svojmu otcovi.
Špecializované sociálne poradenstvo poskytuje žilinská charita terénnou aj ambulantnou formou v Žiline, Čadci a Martine. Je to služba, za ktorou sa skrývajú dlhé rozhovory s ľuďmi, ktorí sem prichádzajú s celým klbkom problémom. Prišli o prácu, o rodinu, hrozia im exekúcie. Pracovníci ich sprevádzajú k lekárom, vybavujú s nimi úradné záležitosti, ale dodávajú aj povzbudenie.
Chlapec Samko chodil na bežnú základnú školu, no výuku nestíhal a za spolužiakmi zaostával. Rodičia ho preto premiestnili na Spojenú školu sv. Maximiliána M. Kolbeho, v ktorej Spišská katolícka charita vzdeláva deti so zdravotným znevýhodnením – s mentálnym a viacnásobným postihnutím. Dnes je z neho usilovný študent. Na škole si našiel kamarátov a podporu získali aj jeho rodičia.
Spojená škola sv. Maximiliána M. Kolbeho disponuje špeciálnym vybavením. Zabezpečuje nielen vzdelávanie, ale aj osobnostný rozvoj a bezpečné prostredie, ktoré tieto deti potrebujú. „Každé dieťa má právo na dôstojné vzdelávanie. I keď deti so zdravotným znevýhodnením nespĺňajú tie kritéria ako bežné deti, ale je veľmi dobré, že sa na ne myslí a že existujú školy, ako aj pomoc pre rodičov,„ hovorí pedagogička Spojenej školy v krátkom videu.
Antonovi sa kvôli alkoholu rozpadlo manželstvo a ocitol sa na ulici. Gréckokatolícka charita Prešov mu umožnila riešiť svoju závislosť aj bývanie predajom časopisu Cesta. Chcel sa poďakovať, preto prešiel (doteraz) trikrát peši okolo celého Slovenska a o svojej ceste k vyslobodeniu zo závislosti dnes rozpráva aj na školách.
„Nepite, nefajčite, venujte sa svojim rodinám. Pretože veľmi ľahko sa vám môže stať to, čo sa stalo mne,“ zvykne hovoriť. Dnes ho aj vďaka tomu všetci poznajú ako Chodcu Tóna, bojujúceho svojským spôsobom proti alkoholizmu. Sám abstinuje už viac ako 15 rokov.
Olinka priniesla do Domu pokojnej staroby v Košiciach Arcidiecéznej charity Košice veľa optimizmu, a to aj napriek tomu, že zažila smutné detstvo. Jej mama bola v koncentračnom tábore v Osvienčime, pretože ukrývali Židov. Zachránila sa len vďaka tomu, že ovládala niekoľko jazykov. Otrasný zážitok ju nezmenil – aj svoju dcéru Olinku viedla vždy k nezištnej pomoci.
Do zariadenia sa Olinka presťahovala aj so psíkom, keď už nevládala byť sama. Kým mohla, pomáhala aj u nás, chodievala nakúpiť ostatným, pomohla s vozíkom, dokonca ako bývala učiteľka učila ostarných maľovať. Dnes je po náhlej cievnej príhode a jemnú motoriku s ňou nacvičuje pracovníčka zariadenia – fyzioterapeutka. Vďaka tomu sa Olinka dokáže aj naďalej venovať svojej vášni, hoci už nevládze maľovať toľko, ako v minulosti. Úsmev na tvári však nestráca.
Antóniu dostala na ulicu závislosť na alkohole. Prišla o všetko a bez strechy nad hlavou žila vyše desať rokov. Diecézna charita Nitra jej vytvorila dôstojné podmienky na nocľah a hygienu v Dome Charity sv. Rafaela v Nitre. Dovolili jej uložiť si tu veci a vytvoriť si svoj vlastný kútik. Zariadenie je jej dočasným domovom už od roku 2008.
Ako zaznieva vo videu, účelom Charity je byť tu pri klientoch, či sa im darí, alebo nie. Hľadať a vidieť dôstojnosť človeka, ktorá bola daná každému jednému z nás, a to i v prípadoch, keď v ňu neverí ani človek sám. Vďaka pomoci, ktorú dostala, tak aj Tonka nabrala odvahu riešiť svoju situáciu a dnes sníva o bývaní v garzónke. „To sa nedá ani tak vyjadriť slovami, ani vďakou, čo ony pre mňa urobili.“
Slovenská katolícka charita prevádzkuje 2 centrá pre deti v Afrike. Kultúrne centrum sv. Vincenta Palloti v Rwande umožňuje získať preškolské vzdelanie deťom z veľmi chudobných rodín. Vďaka 3 rokom v škôlke, kde sa učia základy abecedy, písania a anglického jazyka, prichádzajú do školy pripravené. Pekným príkladom je Honorine vo videu, ktorá je dnes najlepšou vo svojej triede.
Ugandské centrum poskytuje podobné vzdelanie deťom s HIV, ktorým choroba vzala jedného alebo oboch rodičov. Ako siroty vyrastajú v našom centre, kde dohliadame na ich vzdelanie a snažíme sa im zabezpečiť detstvo, aké si zaslúžia. Dokopy už vyše 6 000 deťom poskytujeme podporu vďaka programu Adopcie na diaľku a v krajinách Blízkeho východu pomáhame ľuďom zasiahnutým vojnou a chudobou žiť v dôstojných podmienkach.