Naša zastrešujúca organizácia Caritas Europa sa pripojila k otvorenému listu o konci obmedzenia pohybu žiadateľov o azyl a ich udržaniu v určených „hotspotoch“ na ostrovoch, Prinášame ho v plnom znení.
Päť rokov po vyhlásení EÚ a Turecka o readmisii osôb s neoprávneným pobytom a požaduje európska občianska spoločnosť koniec obmedzovania a odstrašovania na vonkajších hraniciach EÚ
18. marca 2021 uplynulo päť rokov od Vyhlásenia EÚ a Turecka[1] na základe ktorého sa vedúci predstavitelia EÚ a Turecka okrem iného dohodli, že žiadatelia o azyl prichádzajúci z Turecka na grécke ostrovy budú vrátení do Turecka. Vyhlásenie viedlo Grécko k implementácii celého radu zákonov a politík zameraných na obmedzenie pohybu žiadateľov o azyl, ich udržanie v určených „hotspotoch“ na ostrovoch (neskôr nazvaných „prijímacie a identifikačné centrá“) a uľahčenie ich readmisie do Turecka.
Politika kontroly na hraniciach je ústrednou súčasťou nového Európskeho paktu o migrácii a azyle, ktorý zavádza „predvstupovú fázu pozostávajúcu zo skríningu a hraničných postupov pre azyl a návrat“. Podľa návrhu v tejto fáze žiadatelia o azyl „ by nemali mať povolenie na vstup na územie členského štátu “.[2]
Rokovania o týchto plánoch pokračujú bez ohľadu na rastúce dôkazy o závažných dôsledkoch tohto prístupu na ľudské práva, vrátane otrasných podmienok prijímania, kontroly a násilných praktík kontroly hraníc. V Grécku viedli k preplneniu, neštandardným podmienkam prijímania a oneskoreným azylovým konaniam. Miestne komunity, ktoré pôvodne migrantov vítali, sú medzitým čoraz viac frustrovaní zo zhoršujúcej sa situácie a nedostatku solidarity EÚ.
Nižšie podpísané organizácie opakovane dokumentujú škodlivé účinky politiky obmedzovania pohybu žiadateľov o azyl. Takmer polovica žiadateľov o azyl, ktorí sa zúčastnili prieskumu na týchto zadržiavacích miestach na gréckych ostrovoch, hlásila príznaky post traumatickej stresovej poruchy, zatiaľ čo 35% uviedlo samovražedné myšlienky a 18% uviedlo, že sa pokúsili vziať si život. IV Obzvlášť ženy a dievčatá sú vystavené sexuálnemu násiliu a násiliu založeného na rodovej príslušnosti a uvádza, že sa bojí opustiť svoje stany v noci. Riaditeľ Agentúry EÚ pre základné práva Michael O’Flaherty opísal hotspot EÚ Moria na ostrove Lesbos ako „najznepokojujúcejšiu základnú ľudskoprávnu otázku, ktorej čelíme v Európskej únii “.[3]
Dolupodpísané organizácie preto vyzývajú Európsku komisiu, poslancov Európskeho parlamentu a zástupcov členských štátov EÚ, aby prijali tieto zásady:
1. Prijímacie strediská v Grécku a mimo neho musia byť koncipované a prevádzkované ako otvorené zariadenia, ktoré neprimerane neobmedzujú voľný pohyb obyvateľov. Po krátkom procese identifikácie a lekárskych prehliadok by mali byť všetci žiadatelia o azyl presunutí do vhodného ubytovania.
Prijímacie strediská na vonkajších hraniciach neumožňujú dostatočný prístup k potrebnej infraštruktúre a službám, ktoré ľudia potrebujú, najmä utečencom a iným migrantom, ktorí sú často v mimoriadne zraniteľnej situácii. Skúsenosti z minulosti ukazujú, že odľahlé prijímacie strediská pravdepodobne trpia nedostatkom zamestnancov, čo vedie k ťažkostiam a oneskoreniam. Pokiaľ sa očakáva, že celý skríning a azylové procesy budú prebiehať v odľahlých prijímacích strediskách, je pravdepodobné, že budú prebiehať v nevhodných podmienkach. Osoby so špecifickými zraniteľnosťami, napríklad ľudia so zdravotným postihnutím alebo traumatizujúci ľudia, môžu potrebovať osobitnú pomoc. Ženy a dievčatá potrebujú prístup k špecifickým službám a bezpečnému priestoru a deti potrebujú individuálne ochranné opatrenia.
Podmienky podobné zadržaniu nemôžu poskytnúť bezpečné prostredie a obmedzenie prístupu k službám iba zhorší existujúcu náchylnosť k zraniteľnosti, čo bude mať dlhodobé dôsledky pre integráciu utečencov do miestnych komunít.
2. So všetkými ľuďmi, ktorí pricestujú do EÚ, by sa malo zaobchádzať spravodlivo a dôstojne. Žiadatelia o azyl by mali mať možnosť využívať materiálnu pomoc od okamihu, keď prejavia vôľu požiadať o medzinárodnú ochranu.
Všetci ľudia prichádzajúci do EÚ by mali mať zabezpečené dôstojné podmienky a musia byť zaručené ich základné práva. Napriek tomu, že členské štáty si môžu zvoliť, ako zabezpečiť primerané podmienky, nutnosť ochrany ľudskej dôstojnosti v súlade s Chartou základných práv je nediskutovateľná.
Najmä prístup k azylovému konaniu a materiálnu pomoc pri prijatí nemožno odložiť alebo odoprieť až do konca novo navrhovanej „skríningovej fázy“ prostredníctvom predbežných opatrení. Európska komisia je zodpovedná za zabezpečenie správneho vykonávania právnych predpisov EÚ, a to aj objasnením, že každý, kto prejaví vôľu požiadať o medzinárodnú ochranu, keď sa fyzicky zdržuje na území členských štátov EÚ, v skutočnosti vstúpil na územie EÚ a je chránený právnymi predpismi EÚ a vnútroštátnymi právnymi predpismi bez výnimky.
3. Záruky na zabezpečenie spravodlivého azylového postupu musia byť zaistené
Azylové konania sú často komplikované procesy, ktoré si vyžadujú odborné znalosti a podporu. Prístup žiadateľov o azyl k právnej pomoci, ako aj podpora poskytovaná UNHCR a organizáciami občianskej spoločnosti sú základom zabezpečenia spravodlivého a efektívneho procesu. Pokusy o zrýchlené „hraničné postupy“ s menším počtom záruk riadneho procesu – najmä ak sa vykonávajú v podmienkach podobných zadržaniu – tento proces ešte komplikujú a bránia vykonaniu práva žiadateľov o azyl požiadať o azyl v súlade s procesnými zárukami EÚ a medzinárodnými zárukami.
Je potrebné zabezpečiť, aby mal každý žiadateľ o azyl prístup k právnym službám bezplatne od okamihu svojho príchodu do EÚ. Každá osoba by mala mať možnosť absolvovať lekársku kontrolu a posúdenie náchylnosti k zraniteľnosti, ktoré zistia akékoľvek zdravotné alebo iné ťažkosti, ktoré môžu mať vplyv na azylový proces alebo môžu vyžadovať individuálnu podporu.
4. Prijímacie strediská musia podliehať účinnému nezávislému dohľadu a musia sa prijať opatrenia na určenie zodpovednosti za ich chod. Ak je Európska komisia zapojená do navrhovania, manažovania alebo financovania centier, zodpovednosť sa musí vzťahovať aj poslancov EP a na watchdogové organizácie EÚ.
Zaobchádzanie so žiadateľmi o azyl musí byť vždy predmetom kontroly vrátane mechanizmov monitorovania a podávania sťažností, ako aj ich nezávislého preskúmania. Mimovládne organizácie, poslanci EP a poslanci národných parlamentov musia mať neobmedzený prístup do prijímacích stredísk s možnosťou ich monitorovania a musia byť schopní verejne informovať o svojich zisteniach. Európska komisia by mala tiež pravidelne podávať správy a zaoberať sa akýmikoľvek obvineniami z porušenia práva EÚ alebo základných ľudských práv.
Keď Európska komisia alebo jednotlivé agentúry EÚ podporujú vnútroštátne orgány, ich úloha musí byť jasná a monitorovaná a to aj zo strany Európskeho parlamentu a európskeho ombudsmana. Žiadna agentúra sa nemôže skrývať za mandát alebo kompetencie vnútroštátnych orgánov, aby sa vyhla zodpovednosti za svoje činy. Ak sa zistia nedostatky – v súvislosti so základnými právami, využívaním finančných prostriedkov a zdrojov EÚ alebo správou prijímacích stredísk, Európska komisia musí vypracovať jasný postup opatrení vedúcich k náprave, za ktoré bude zodpovedný Európsky parlament.
Po piatich rokoch neustáleho porušovania ľudských práv je na čase zaručiť, aby správa a riadenie prijímacích stredísk riadených, financovaných a spolufinancovaných EÚ bola v súlade so základnými právami a demokratickou zodpovednosťou podľa noriem EÚ. Naliehavo vyzývame spolu zákonodarcov EÚ, aby zabezpečili, že budúce právne predpisy nebudú zlyhávať a zabezpečia základné práva utečencov a ostatných osôb podľa vyššie uvedených odporúčaní.
Okrem toho v súvislosti s výstavbou nových „viacúčelových prijímacích a identifikačných stredísk“, ktoré majú byť zriadené na ostrovoch v Egejskom mori, naliehavo vyzývame grécke orgány a pracovnú skupinu Európskej komisie, aby okamžite vytvorili nezávislý a transparentný monitorovací a hodnotiaci mechanizmus so zapojením gréckych národných orgánov a agentúr EÚ a OSN s cieľom zabezpečiť dodržiavanie ľudských práv pri činnosti v strediskách a na vonkajších hraniciach EÚ. Žiadame, aby sa takýto mechanizmus zaviedol do septembra 2021, kedy majú začať fungovať „viacúčelové prijímacie a identifikačné centrá“, a aby sa o nich zverejňovali správy o nich boli verejné.
Po piatich rokoch riadenia migračnej a azylovej politiky je čas, aby EÚ uznala minulé zlyhania a zabezpečila, aby sa neopakovali.
[1] https://eur-lex.europa.eu/summary/SK/4309179 a https://www.consilium.europa.eu/sk/press/press-releases/2016/03/18/eu-turkey-statement/
[2]REGULATION OF THE EUROPEAN PARLIAMENT AND OF THE COUNCIL introducing a screening of third country nationals at the external borders and amending Regulations
[3] The International Rescue Committee, “The Cruelty of Containment: The Mental Health Toll of the EU’s ‘Hotspot’ Approach on the Greek Islands” https://eu.rescue.org/sites/default/files/2020-12/Cruelty_of_Containment_Report.pdf