Každoročne sa obeťami nútenej práce či nútenej prostitúcie stávajú milióny ľudí.
Obchodovanie s ľuďmi sa nevyhýba ani Slovensku. Hoci vlaňajšie čísla štatistík ministerstva vnútra hovoria o 45 obetiach, zobchodovaných Slovákov a Sloveniek môže byť niekoľkonásobne viac.
„Obchodníci sa chytajú najmä nízkej úrovne vzdelania a naivity,“ hovorí v rozhovore koordinátorka projektu STOP obchodovaniu s ľuďmi Anna Bartošová zo Slovenskej katolíckej charity.
Obchodníkom s ľuďmi sa vraj dnes darí oveľa lepšie, než to bolo za čias koloniálnych otrokárov. Vďaka čomu?
Podľa organizácie Free the Slaves existuje viacero dôvodov. Jednak žije na planéte oveľa viac ľudí, než to bolo pred pár storočiami, jednak je to tým, že kým v minulosti stál otrok niekoľko tisíc dolárov, dnes je človeka možné zobchodovať za pár stoviek. Zjednodušil sa aj transport.
Kedysi museli otrokári ľudí prepravovať loďami z Afriky do Ameriky niekoľko týždňov, nie všetci tú cestu prežili, dnes je to otázka pár hodín a jednej letenky.
Tiež treba povedať, že rast populácie ide ruka v ruke s ekonomikou, ktorá jednoducho nestíha a vytvárajú sa veľké sociálne rozdiely. Z nich plynie sociálna zraniteľnosť, ktorá spôsobuje, že sú ľudia náchylnejší podľahnúť rôznym manipulatívnym taktikám moderných otrokárov a náborárov, ktorí ich zneužívajú na svoje ciele.
Existujú regionálne špecifiká obchodovania s ľuďmi?
Mechanizmus sa líši v tej ktorej krajine. Spoločné je však to, že obchodníci sú akoby vždy o krok vpred, vymýšľajú stále nové a nové taktiky, ako dosiahnuť súhlas obete a následne ju vykorisťovať.
Vedia vyťažiť z charakteristiky regiónu danej krajiny. Napríklad v Nigérii využívajú „juju“ – čarodejníctvo, v Holandsku metódu „lover boy“, keď obeť nalákajú na romantický vzťah.
U nás sa tiež vyskytli také prípady, najčastejšie je to však lákanie na výhodnú prácu s ubytovaním a dobrý plat.
U nás máme často zafixované, že východná Európa, vrátane nášho priestoru, rovná sa nútená prostitúcia.
Sčasti to tak kedysi aj bolo, najčastejšími obeťami vykorisťovania boli ženy, ktoré nútili k prostitúcii. Postupne sa to otáča a medzi našimi klientmi je viac mužov, ktorí sa stávajú obeťami nútenej práce a núteného žobrania. Naším špecifikom je cielenie na vylúčené komunity. Obeťami, no aj páchateľmi sú často Rómovia.
Dôvodom je chudoba?
Nie vždy. Veľa ľudí je chudobných, no nestávajú sa obeťami. Problémom je zraniteľnosť v širšom slova zmysle. Obchodníci sa chytajú najmä nízkej úrovne vzdelania a naivity uveriť rozprávkam o lepšom živote. Niekedy úplne stačí povedať: Môj známy má pre teba robotu, dobre zarobíš, budeš mať ubytovanie, zaplatíme ti cestu tam, nemusíš vedieť po anglicky. A nezamestnaní ľudia uveria, že zrazu sa pred nimi otvorila nejaká šanca.
Kde sa na Slovensku vzali obchodníci s ľuďmi?
Začalo to niekde už v 90. rokoch, keď sa po páde komunistického režimu v 1989 otvorili hranice na Západ. Časť ľudí zo Slovenska odišla napríklad do Veľkej Británie, kde sa etablovala, ale stále si udržiavala kontakt s domovom. V rámci tohto kontaktu sa postupne sformovali viaceré organizované skupiny, prepojené s občanmi cudzej národnosti žijúcimi vo Veľkej Británii, Škótsku, Írsku.
Členovia skupiny majú medzi sebou rozdelené úlohy. Majú ľudí, ktorí napríklad lákajú za využitia podvodného konania a ľsti mladé ženy zo sociálne slabého prostredia, ktorým sľubujú dobrú prácu, dobrý zárobok. Logisti zabezpečujú lístky, ďalší ich sprevádzajú pri ceste autobusom alebo leteckej preprave.
Následne na mieste obete presviedčajú na nútený sobáš či vykonávanie prostitúcie, využívajú hrozby fyzického násilia, psychicky manipulujú.
Kto sú obete? Hovorili ste, že najčastejšie pochádzajú zo zraniteľných skupín.
Často sú to odchovanci detských domovov. Majú 18 rokov, dostanú na ruku 900 eur, chcú niečo zažiť, tak idú do sveta. Ďalej sú to ľudia, u ktorých je obchod konečným dôsledkom predchádzajúcich hromadiacich sa problémov. Môžu mať rodinné problémy, dlhy, závislosti, môže ísť o ľudí, ktorí sa ocitnú na ulici.
Jeden z klientov mi povedal, že si stačí vyskúšať tri dni života na ulici a ste okamžite náchylný uveriť hocičomu, o čom si myslíte, že vás z tej ulice dostane. Páchatelia presne vedia, ako to na vás zahrať – ponúknu vám strechu nad hlavou, sprchu, jedlo. Presne to, čo riešite, keď ste na ulici.
Ktoré okresy na Slovensku majú, pokiaľ ide o obchodovanie s ľuďmi, najväčší problém?
Ide najmä o okresy v Prešovskom, Košickom a Banskobystrickom kraji. Napríklad okresy Vranov nad Topľou, Trebišov.
Pomerne nový fenomén na Slovensku sú nútené sobáše. Ako fungujú tie?
Nie je to úplne nový jav. Prvé prípad evidovali okolo roku 2012. Páchatelia vylákajú do zahraničia ženu žijúcu v zlej sociálnej a finančnej situácii. Sľúbia jej výnosnú prácu, namiesto toho ju zatvoria v byte a pod rôznymi vyhrážkami prinútia, aby sa vydala za občana tretej krajiny. Žena pod nátlakom nakoniec súhlasí. Za to zinkasujú niekoľkotisíc eur a cudzincovi je na základe sobášneho listu udelený pobyt.
Čo sa deje potom?
Legalizácia sobáša trvá vždy nejaký čas. Stáva sa, že žena žije s mužom niekoľko mesiacov, niekedy aj rokov a robí mu v zásade slúžku. Môžeme hovoriť o domácom otroctve. Mali sme klientku, ktorá nemohla vychádzať z domu, bola držaná pod zámkom. Po svadbách sú niektoré ženy ďalej zneužívané aj na prostitúciu, buď samotným páchateľom, ktorý dohodol sobáš, alebo manželom.
Ako sa klientka, ktorú ste spomenuli, dostala z domáceho väzenia?
Vždy, keď prosila, aby sa mohla vrátiť na Slovensko za svojimi deťmi, tak ju muž zbil. Po troch rokoch sa jej ho podarilo nejako presvedčiť, aby ju predsa len na čas pustil domov na Slovensko, že chce vidieť deti. Muž jej síce kúpil spiatočný lístok, lenže žena sa už nevrátila – po príchode išla rovno na políciu.
Darí sa polícii odhaľovať prípady? Často sa hovorí o dôkaznej núdzi.
Odhaľovaniu a objasňovaniu prípadov napomáha zintenzívnená policajná spolupráca, ktorá zahŕňa aj vytváranie spoločných vyšetrovacích tímov slovenskej a anglickej polície. Nepodmienečný trest odňatia slobody bol tento rok udelený páchateľom už v dvoch kauzách, v ktorých boli obeťami naše klientky. Považujeme to za veľký úspech a posun dopredu. Veľkú zásluhu na tomto výsledku má aj Národná jednotka boja proti nelegálnej migrácii úradu hraničnej a cudzineckej polície.
Ako vyzerá prvý kontakt s obeťou?
Prvý kontakt s obeťou prebieha väčšinou v čase, keď je ešte v zahraničí, kde jej dočasnú starostlivosť poskytuje miestna pomáhajúca organizácia. Následne sme kontaktovaní ambasádou alebo priamo pomáhajúcou organizáciou, ktorá nám zvyčajne sprostredkuje videohovor s potenciálnou obeťou.
Na základe získaných informácií z rozhovoru a podpornej dokumentácie vieme vyhodnotiť, či existuje dôvodné podozrenie že sa jedná o obeť obchodovania s ľuďmi. V rámci rozhovoru je klientovi predstavený Program Podpory a ochrany obetiam obchodovania s ľuďmi Ministerstva vnútra SR.
Vzhľadom k tomu, že je program založený na dobrovoľnej báze, klientovi je daná možnosť rozhodnúť sa či chce vstúpiť do programu. Ak so vstupom súhlasí, vieme mu poskytnúť asistovaný dobrovoľný návrat.
Stáva sa, že to odmietnu?
Stáva. Najmä muži, ktorí boli obeťami obchodovania niekoľko rokov a žili dlho na ulici, prípadne sa opäť dostali do rúk páchateľom. Ide najmä o ľudí, ktorí nemajú na Slovensku žiadne zázemie. Radšej uprednostnia život na ulici. Nesnažíme sa ich presviedčať, skôr ich na základe pozitívnych príkladov z praxe motivujeme k spolupráci. Máme skúsenosti napríklad s klientmi, ktorí boli závislí na omamných látkach a majú za sebou úspešnú reintegráciu.
Sú obete ochotné svedčiť proti páchateľom? Nemajú strach z pomsty?
Je prirodzené, že sa k traumatickým zážitkom neradi vracajú, ale našou úlohou je poskytnúť im bezpečie, podporu a povzbudenie k tomu, že svojím svedectvom pomáhajú k usvedčeniu páchateľa – a tým zamedzeniu páchať ďalšiu trestnú činnosť.
Vyhrážajú sa páchatelia rodinám?
Zvyčajne sa obeti vyhrážajú rodinou. A obeť skutočne verí, že ten páchateľ je všetkého schopný. Predtým sme také prípady neevidovali, ale stalo sa, že po tom, čo sa jednej z obetí podarilo ujsť, pricestoval obchodník na Slovensko a so zbraňou v ruke sa vyhrážal rodine.
Koľko peňazí sa točí v tomto biznise?
Podľa Medzinárodnej organizácie práce je to okolo 150 miliárd dolárov ročne. A počet obetí ďalej stúpa.
Kým pred pár rokmi evidovali približne 27 miliónov obetí, pred pár týždňami vyšla štúdia, kde ich je už 40 miliónov.
Určite svoju rolu zohrala aj utečenecká kríza. Migranti a utečenci sú extrémne zraniteľná skupina. Sú to ľudia, ktorí sa ocitnú v cudzej krajine, nikoho nepoznajú, nevedia jazyk, nemajú peniaze, požičiavajú si od úžerníkov, ktorí ich potom ďalej zneužívajú.