Milad a jeho brat prišli z Afganistanu
Sára Činčurová je nezávislá reportérka, ktorá sa venuje dokumentovaniu príbehov ľudí na úteku. V polovici júla sa zúčastnila cesty na Cyprus, ktorú organizoval projekt MIND, kde navštívila utečenecké tábory a centrá. Aj na základe tejto skúsenosti sa stala tvárou darcovskej výzvy na pomoc deťom na úteku a zmeny postoja slovenskej vlády voči ich prijatiu.
V nasledujúcom článku opisuje stretnutie s utečencami a deťmi bez sprievodu v Grécku.
Posledný augustový týždeň som sa vybrala do Atén, kde na námestí Victoria Square žijú desiatky – ak nie stovky – rodín bez domova, prevažne z Afganistanu. Deti, tehotné ženy, ľudia so zdravotným znevýhodnením, chorí, zranení… Deti spiace na ulici, dvojmesačné bábätká či mladí ľudia na vozíčku: to všetko boli ľudia, ktorých som stretla a ktorí mi vyrozprávali svoje príbehy.
Uprostred tohto neoficálneho tábora ma o pomoc požiadali dvaja maloletí chlapci, bratia z Afganistanu, vo veku pätnásť a trinásť rokov. Jeden z nich, Milad*, bol vážne zranený: na nohe mal zapálenú krvácajúcu ranu.
Milad a jeho brat prišli z Afganistanu. Dlhé roky aj s rodinou žili na úteku v Iráne; ich rodinu však deportovali naspäť do Afganistanu. Počas bojov vo vojnovej zóne sa rodina nedopatrením rozdelila a Milad spolu so svojim bratom sú odvtedy maloletými deťmi bez sprievodu. Sami, bez rodičov, prišli do Európy cez Turecko a Grécko a takmer mesiac žili v Grécku na ulici.
Našli sme ich, ako ležia na matraci, bez domova na Victoria Square v Aténach. Milad si k zapálenej krvácajúcej rane na nohe prikladal obväzy. Na ulici nemal prístup k jedlu, vode či liekom a rana sa mu zapálila.
S pomocou lokálneho novinára sme deti odniesli do nemocnice, kde Milad skončil s nohou v sadre a dočasne na vozíčku. Ostali sme v kontakte a Milad mi každý deň ďakuje za pomoc. Tak ako iní tínedžeri sa túži učiť anglicky, vzdelávať, vybudovať si nový život a nájsť si priateľov. Spolu s bratom sú láskaví, vďační, zvedaví, šikovní… Rýchlo sa učia, zaujímajú sa o moderné technológie, sú nesmierne vnímaví a láskaví, plní chuti do života i napriek traumám, ktoré zažili.
Dnes ako novinárka advokujem za to, aby Slovensko prijalo aspoň 8 detí ako je Milad a jeho brat. Žiadne maloleté dieťa by sa nemalo ocitnúť samo na ulici, zranené, bez pomoci a bez liekov či jedla. Všetky deti si zaslúžia dostať pomoc a podporu.
Preto som sa pridala ku kampani organizácie Caritas Slovakia a spoločne zbierame peniaze na advokáciu pre maloleté deti bez sprievodu.
Cieľom je vyzbierať 980 EUR na realizáciu podujatí spojených so zapojením sa Slovenska do pomoci maloletým deťom bez sprievodu: vďaka tejto advokačnej kampani bude možné zamestnať ľudí a pripraviť materiály na kampaň, vďaka ktorej dúfame, že Slovensko prijme aspoň 8 maloletých detí bez sprievodu. Zdroje budú použité i na zabezpečenie vzdelávacích a odborných materiálov potrebných na vytvorenie atmosféry prijatia a bezpečia na Slovensku.
Aby už žiadne deti nemuseli zažiť to, čo Milad a jeho brat.
Prosím, pomôžte.
Sára Činčurová, nezávislá reportérka
Foto: Jana Čavojská
Viac o advokačnej činnosti si môžete prečítať na stránke www.charita.sk/aktuality, napr. v tomto článku: http s://www.charita.sk/poziare-v-tabore-moria-charita-vyzyva-na-bezpecnost-migrantov-a-europsku-solidaritu/
ŠTÚDIO TA3: Novinárka J. Čavojská o migračnej kríze v Grécku: https://www.ta3.com/clanok/1192684/studio-ta3-novinarka-j-cavojska-o-migracnej-krize-v-grecku.html?fbclid=IwAR0bnjmJlCklJ1jQ8XZp2cz8PNWldTnv4t4_k5HavLfL8T–AAb53HIYa4Q
*meno dieťaťa bolo zmenené