Ešte prednedávnom kurátor najväčšej zbierky kaktusov a sukulentov na východe Európy, botanik a vedúci sekcie zavádzania tropických a subtropických rastlín na Kyjevskej univerzite. Dnes žije s rodinou na Slovensku a prostredníctvom Slovenskej katolíckej charity pomáha Ukrajincom. Sergeii Kalashnyk.
Kedysi, ako vášnivého zberateľa a kurátora jeho myseľ zamestnávalo takmer 2700 druhov rastlín a sukulentov, po vypuknutí konfliktu sa jeho život radikálne zmenil. „Som v inom štáte, mám inú prácu, bývanie, hovorím iným jazykom. No niekedy mám aj ťažkosť porozumieť,“ v skratke sumarizuje veci, s ktorými sa stretáva každý odídenec.
Jeho úlohou vo vojne je pomáhať Ukrajincom
S troma deťmi, manželkou a tým, čo sa im do auta zmestilo odchádzali zo svojho domova hneď po vypuknutí konfliktu. Jedným dychom pritom Sergej dopĺňa: „Keď má niekto tri deti a viac nemusí ísť do armády. Mne dala charita príležitosť pomôcť Ukrajincom a Ukrajine v ťažkých časoch. A to je moja úloha vo vojne,“ vysvetľuje charizmatický mladý muž.
V centre podpory v Poprade, ktoré zriadila Slovenská katolícka charita pracuje ako šófér a vozí humanitárnu pomoc. „Vozím ľudí, potraviny, postele, skrátka všetko, čo je potrebné, pomáham ako môžem,“ vysvetľuje s vďačnosťou.
Dlhá cesta, prázdne benzínky a plač
Keď odchádzala Sergeiiova rodina z Kyjeva, po ceste navštívili ešte rodičov i babku, najmladší syn mal vtedy len tri mesiace. „Bola to ťažká cesta, trojmesačný syn veľmi veľa plakal, cesty boli pritom uzatvorené, v každej dedine bola kontrola, museli sme ukázať pas a všetko čo sme mali v aute. Do Užhorodu sme cestovali týždeň,“ spomína.
Po ceste nachádzali prázdne benzínky. „Na internete sme pozerali, kde sa vôbec dá tankovať,“ hovorí. „No stretli sme veľmi veľa dobrých ľudí. Dávali nám jedlo, chceli pomôcť a dokonca ešte aj peniaze nám chceli dať,“ smeje sa.
Po tom, ako ich na hraniciach dobrovoľníci zaregistrovali ako odídencov, dali im adresu, kde môžu bývať. Keďže to sa nachádza v blízkosti Popradu, Sergej tu našiel svoje zamestnanie.
Keď máte malé deti, chcete ich chrániť od bômb a rakiet
Teraz už len rekreačne vo voľnom čase robí to, s čím v Kyjeve podnikal. Rodinná firma sa na Ukrajine zameriava na vytváranie florárií, zelených akvárií ,ale aj zelených stien zo živých rastlín, napríklad z machu. „Je to technika vitráž, režem sklo a potom spájkovačkou dávam všetko dokopy. My to voláme florarium. V Ukrajine to je veľmi populárne, vydrží to oveľa dlhšie ako kvety. Ľudia to kupujú ako darček,“ hovorí Sergeii.
„Mnohým známym na Slovensku sa moje výtvory páčia, ale ešte som nenašiel nikoho, kto by chcel, aby som mu takéto florarium vytvoril,“ dodáva.
Pri otázke, či by sa chcel vrátiť, alebo usadiť na Slovensku váha. „Pokiaľ je tam vojna, tu je lepšie. Keď máte malé deti, chcete ich chrániť od bômb a rakiet,“ hovorí. Sergej tak nateraz svoju úlohu vo vojne našiel v pomoci tým, ktorí to potrebujú a zároveň chráni svoju rodinu od následkov konfliktu.