Slovensko medzi poslednými v rozvojovej pomoci
Slovensko sa umiestnilo na chvoste medzi poskytovateľmi Oficiálnej Rozvojovej Pomoci (Official Development Assistance, skr. ODA) v rámci členských krajín Výboru pre rozvojovú pomoc Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD/DAC). Vyplýva to z hodnotiacej správy k slovenskej rozvojovej pomoci pre rok 2019, publikovanej agentúrou CONCORD AidWatch (CONCORD združuje 2.600 mimovládnych organizácii v Európe). Report tiež vyzval Slovensko, aby v rámci obnovenia svojho záväzku výrazne navýšilo financie poskytované na svetový rozvoj a odstraňovanie chudoby, ktorá patrí medzi závažné príčiny migrácie.
So svojimi 0.13% príspevku na Oficiálnu rozvojovú pomoc (0.13% ODA z Hrubého Národného dôchodku HND) sa Slovenská republika umiestnila na poslednom mieste v zozname donorov Výboru pre rozvojovú pomoc OECD/DAC. Tento Výbor má 30 členských krajín vrátane Slovenska, väčšinu tvoria európske štáty. Napriek tomu však nárast o 18 miliónov eur oproti roku 2017 je predsa len pozitívnym znamením. Slovensko v roku 2018 poskytovalo pomoc viac než 20 rozvojovým krajinám, vrátane Kene, Iraku, Južného Sudánu, ale aj Moldavska, Ukrajiny či Albánska. Značné množstvo financií smerovalo na projekty vo východnej a juhovýchodnej Európe. Report ale poukázal na to, že za posledný rok nevytvorilo Slovensko žiadne nové partnerstvo s krajinami, ktoré patria medzi Najmenej rozvinuté a nachádzajú sa prevažne v Afrike.
Vo výsledku by mala Oficiálna Rozvojová Pomoc ODA (angl. Official Development Assistance) poskytovaná štátmi Európskej Únie predstavovať 0,7% z Hrubého Národného Dôchodku (HND; angl. Gross National Income, skr. GNI) danej krajiny. Ide o finančné prostriedky na trvalo udržateľný rozvoj a znižovanie chudoby poskytované pod oficiálnym menom krajiny, prípadne bloku štátov. Aj keď EÚ ako blok stale zostáva najväčším svetovým donorom, za svojím záväzkom zaostáva o jednu tretinu. Žiaľ, už druhý rok za sebou išli financie na rozvojovú pomoc dole. Pri súčasnom tempe rastu bude target 0,7% ODA/HND dosiahnutý až v roku 2061. Ak teda chce Únia a hlavne jej členské štáty stihnúť dosiahnutie Cieľov Udržateľného Rozvoja (SDGs) do roku 2030 ako si predsavzala, musí výrazne navýšiť súčasné úsilie.
Pri momentálnom tempe poskytovania finančných prostriedkov na rozvojovú a humanitárnu pomoc Slovenská republika pravdepodobne tak skoro nedosiahne želaný target 0.7 % ODA/HND. Keďže tento cieľ je skutočne v nedohľadne, prijalo Slovensko pri viacerých príležitostiach záväzok navýšiť podporu na 0.33% do roku 2030. Ani to však zatiaľ nevyzerá ružovo. Odvolávajúc sa na obmedzené kapacity rezortov, Ministerstvo Zahraničných vecí na stretnutí v júni minulého roku navrhlo navýšenie príspevkov ODA, ktoré idú pod oficiálnou hlavičkou štátu, iba na 0.22% ODA/HND do roku 2030. Pritom priemerná výška ODA poskytovaná členskými krajinami výboru je už teraz 0.32%.
Ako to všetko súvisí s migráciou? Slovenská republika opakovane vyjadruje oficiálny postoj, že je treba riešiť príčiny migrácie, nie ich dôsledky. Zároveň dodávame, že migrantom vieme pomôcť aj inak. Medzi príčiny nedobrovoľnej migrácie však patrí aj chudoba, prejavujúca sa cez nefungujúcu ekonomiku, slabé zdravotníctvo či malé možnosti vzdelania. Táto chudoba v mnohých prípadoch prerastie do násilia. Práve tieto príčiny nútia mnohých ľudí opustiť svoje domovy a hľadať útočisko inde. Ak teda tvrdíme, že chceme napomáhať riešiť príčiny takejto migrácie, je potrebné priamo podporovať úsilia k tomu smerujúce. A to osobitne cez nástroj Slovenskej Oficiálnej rozvojovej pomoci ODA. Preto je kľúčové navýšenie rozpočtu ODA ako aj jej zefektívnenie, aby slovenské organizácie a iniciatívy mohli skutočne pomáhať znižovať chudobu a zvyšovať rozvoj. Je však zrejmé, že na Slovensku nechýba len politická vôľa riešiť dôsledky migrácie, ale aj jej príčiny. Navyše, aj pri procese tvorby politík sa prihliada viac na vytváranie príležitostí pre zahraničný obchod, ako na pomoc tým najbiednejším.
Konečný rozpočet na Slovenskú oficiálnu rozvojovú pomoc bude podľa súčasných informácií prebiehať finálnym schvaľovaním až v mesiacoch máj a jún 2020. Výzva patrí hlavne Ministerstvu zahraničných vecí, aby navýšenie ODA zaradili medzi svoje priority a aby zefektívnili proces poskytovania tejto pomoci. Taktiež mimovládnym organizáciám starajúcim sa o zníženie chudoby a trvalo udržateľný rozvoj, aby neustále a predovšetkým spoločne upozorňovali na túto potrebu, klopali na dvere ministerstiev i donorov, a pritom naďalej pracovali na svojich ušľachtilých cieľoch.
Vypracovane v rámci Advokačných aktivít projektu MIND, ktorý je súčasťou Slovenskej katolíckej charity a je financovaný Európskou úniou.