Začiatkom roka 2010 malý ostrov v Karibiku postavil „na nohy“ celý svet. Ničivé zemetrasenie v hlavnom meste Haiti Port-au-Prince pripravilo o život viac ako 200 000 ľudí. Z ďalšieho milióna sa stali bezdomovci. Krajiny z celého sveta vyhlasovali zbierky, vlády sa zaväzovali sľubmi o poskytnutí finančných príspevkov. Počas roka sa slovo Haiti nenápadne vytratilo. Do akej miery sa zmenila situácia?
Rýchla pomoc, ktorá prišla na ostrov takmer bezprostredne po zemetrasení, zmiernila jeho následky, no nevyriešila všetky problémy. Stále tam chýbajú základné veci ako voda, jedlo či lekárska pomoc. Nový úder obyvateľom uštedrila aj cholera, ktorá vypukla začiatkom októbra 2010 na severe krajiny. Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) bolo do polovice januára infikovaných 188 967 ľudí, za obeť padlo 3838 obyvateľov. Choroba sa šíri vodou kontaminovanou výkalmi.
Aj po trinástich mesiacoch sa situácia dáva do poriadku len veľmi pomaly, čo kritizujú viaceré krajiny. Pomalé odpratávanie škôd brzdí ďalší rozvoj. Obyvatelia žijú v žalostných podmienkach. „Státisíce ľudí stále žijú v stanových táboroch, mnohí nemajú prístup k zdroju pitnej vody. Väčšina obyvateľov Haiti je nezamestnaná. Doprava a infraštruktúra sú narušené, čo je jedným z dôvodov spomalenia efektívnej a rýchlej pomoci zo strany mimovládnych organizácií. Poskytovanie pomoci narúša aj vysoká korupcia a nezmyselná byrokracia,“ hovorí pre Postoy.sk vyslaná pracovníčka Slovenskej katolíckej charity (SKCH) Eva Zelinová, koordinátorka projektu obnovy po zemetrasení na Haiti.
Situáciu zhoršili aj pochybné prezidentské voľby, ktoré vyhnali do ulíc tisícky protestujúcich. Voľby tak prispeli k nedôvere obyvateľov aj voči pomoci humanitárnych pracovníkov. „Obyvatelia Haiti sú poznačení zemetrasením, ale, samozrejme, ich postoj k forme pomoci zvonku je výsledkom rôznych politických, spoločenských i kultúrnych aspektov. Mnoho ľudí je nevzdelaných, čo spôsobuje pasívny prístup ku riešeniu problémov, nesamostatnosť a očakávanie, že mimovládne organizácie sú zodpovedné za odstraňovanie všetkých následkov, ktoré zemetrasenie spôsobilo,“ dodáva Zelinová.
SKCH sa v zbierke na pomoc Haiti vyhlásenej v spolupráci Konferenciou biskupov Slovenska podarilo vyzbierať finančnú čiastku vo výške 1 746 000 eur. Časť tejto sumy bola použitá ihneď po zemetrasení, časťou sa pokryli náklady na začatie realizácie obnovy zničených budov a infraštruktúry, časť z nich bude využitá pri projektoch, ktoré sa rozbehnú tohto roku. „Charita finančne podporila aj zdravotnícku starostlivosť, ktorú poskytovali lekári Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety. Tí denne ošetrili viac ako 100 pacientov. Ďalej sa charita sústredila na obnovu škôl, podporu zamestnanosti a živobytia a tiež na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Prevádzku troch škôl, ktoré boli postavené vďaka peniazom od slovenských darcov, plánujeme ďalej financovať aj v rámci projektu Adopcia na diaľku,“ hovorí pre Postoy.sk Radovan Gumulák, generálny sekretár SKCH.
Spolupatričnosť so situáciou na Haiti vyjadrila aj EÚ. Európsky parlament prijal Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. januára 2011 o situácii na Haiti rok po zemetrasení: humanitárna pomoc a obnova. V dokumente okrem iného opätovne potvrdzuje svoju solidaritu, vyzýva členské štáty ako aj OSN na podporu obyvateľstva a zdôrazňuje, že „je potrebné bezodkladne konať v oblasti rozvoja z dlhodobého hľadiska“. Taktiež znovuzaväzuje Európsku komisiu a členské štáty k poskytnutiu 1,2 miliardy eur pre pomoc krajine a jej obyvateľom.
Zuzana Schaleková
zdroj: http://www.postoy.sk/haiti_rok_po