“Hľadáte mňa?“ víta nás s úsmevom, keď vchádzame do areálu, ktorý patrí Gréckokatolíckej charite Prešov. Tibor Hlavatý je zamestnanec Domova nádeje – centra pre deti a rodiny a bude nás sprevádzať priestorom, ktorý je miestom nácviku pracovných zručností ako súčasť terapie ich klientov. Autoumyváreň spolu s pneuservisom a drobným servisom áut sa nachádzajú v areáli charitného zariadenia v centre Prešova, kde sa odborní pracovníci venujú mužom prekonávajúcim závislosť: alkoholikom, gamblerom a narkomanom.
Ručná autoumyváreň je jedným z 3 pracovísk na nácvik pracovných zručností klientov Domova nádeje. Okrem nej je tu ešte pneuservis s drobným servisom áut a práčovňa. „Akurát dokončujú jednu objednávku,“ vysvetľuje Tibor zvuk vysávača. Činnosť vykonávajú súbežne dvaja, jeden vysáva interiér, druhý sa venuje umývaniu okien. Nie každý je však uschopnený vykonávať nácvik v autoumyvárni alebo autoservise. Podľa zdravotného stavu a osobných predpokladov sú klienti zaradení aj do práčovne alebo do kuchyne.
Autoumyváreň so servisom na Jarkovej ulici č. 79 v Prešove ponúka:
– kompletné umytie auta vrátane interiéru,
– kompletné pneuservisné služby pre údržbu pneumatík a kolies osobných automobilov,
– bežnú údržbu áut a drobné opravy.
Práce vykonávajú klienti domova pod odborným dohľadom.
Na pracovisku nie je stabilný zamestnanec, stále prichádzajú noví. Niekto vydrží 3 mesiace alebo polroka, niekto aj celý proces resocializácie. Mnohí sa o to pokúšajú opakovane. Hoci podstúpili odbornú liečbu, zďaleka to nie je koniec a skutočný boj začína až po návrate do života.
„Človek, ktorý pije 10 rokov, nemôže o sebe povedať, že po 3 týždňoch detoxikácie či 3 mesiacoch liečby je už stabilizovaný. To je iba teória. Až potom príde do praxe – resocializácie a následne do svojho prostredia,“ objasňuje Tibor význam pracovnej terapie. „Muži, ktorí okúsili závislosť, strácajú pracovné návyky, strácajú režim bežného života. Postupne ich prinavraciame do spoločnosti, až začnú vytvárať hodnoty. To vedenie je individuálne a špecifické u každého jednotlivca, záleží od rozsahu závislosti.“
Nácvik pracovných zručností trvá od 8.00 do 12.00, od pondelka do soboty. Po obedňajšej prestávke pokračuje od 12.30 a končí večer o 18.00. Zákazníci sa nahlasujú telefonicky, prípadne osobne. Aj počas nášho rozhovoru zavolá Tiborovi záujemca o umytie automobilu. Ten si hneď objednávku zapisuje.
„Umývame rôzny typy áut – malé, stredné i veľké, aj dodávky. V ponuke máme tiež doplnkové služby podľa požiadaviek zákazníka – tepovanie sedadiel, umytie podvozkov a ďalšie. Dôležité je, aby nám zákazník jasne pomenoval, akú službu chce. Našou povinnosťou je vysvetliť mu pri istých úkonoch, čo je a čo nie je vhodné vykonať a prečo.“
„Pochopil som, že tu nie je dôraz kladený na umývanie áut, ale na človeka, ktorý nezvláda svoj osobný život.“
Vykonávaním pracovných úloh si klienti obnovujú vzťah k práci, komunikáciou so zákazníkmi a vzťah k ľuďom. Sú vedení k tomu, aby šetrne zaobchádzali s autom zákazníka a uvedomovali si zodpovednosť, ktorú získavajú. „Keď som tu nastúpil pred 16 rokmi, nevedel som pochopiť, čo vlastne vyžaduje klasická autoumyváreň v spojení s nácvikom pracovných zručností. Pochopil som, že tu nie je dôraz kladený na umývanie áut, ale na človeka, ktorý nezvláda svoj osobný život. Klienta nenechávame iba pracovať. My musíme vytvoriť niečo zmysluplné, čo pomáha aj tomuto zariadeniu, ale aj samotnej klientele,“ vysvetľuje nám sprievodca.
Klienti Domova nádeje sú vďační, lebo majú zmysluplnú činnosť, vidia aj spokojnosť zákazníka a pravidelný pracovný čas ich pripravuje na návrat do reality. Autoumyváreň je na trhu už minimálne 20 rokov a podľa Tibora má vybudované dobré meno. „Prichádzajú k nám ľudia, ktorí nás chcú podporiť, potom sú takí, ktorí prídu ako do klasickej autoumyvárne. Keď im hovoríme, že ponúkané služby poskytujú samotní klienti Domova nádeje, sú prekvapení. Ešte o nás nepočuli. Aj takto svojím spôsobom robíme osvetu.“
„Viem, že títo ľudia potrebujú našu pomoc. Naša spoločnosť im totiž vôbec nerozumie, niekedy kategorizuje, inokedy odsudzuje.“
Zastavíme sa ešte pri novej prístavbe nad pneuservisom. Zamestnanci a klienti domova využili čas pandémie a pod vedením pracovníkov nácviku pracovných zručností a vedúceho zariadenia svojpomocne začali budovať nové priestory od prvých výkopových prác cez betónové a murárske práce až po strechu. Stavbu sa podarilo realizovať aj vďaka dobrodincom, ktorí pomohli so stavebným materiálom. Slúžiť bude potrebám Gréckokatolíckej charity Prešov.
Proces resocializácie v Domove nádeje má 5 fáz. Ak klient vydrží prvú až štvrtú fázu, čo trvá 12 až 15 mesiacov, postupne prechádza do bežného života. Následne tu môže stráviť ešte pol rok v rámci piatej fázy. Pracuje už mimo zariadenia, ale zúčastňuje sa večerných skupín a individuálnych stretnutí. Postupne si šetrí na nový štart a zvyká na samostatný život.
Sociálni pracovníci Gréckokatolíckej charity Prešov pomáhajú klientom, ktorí sú závislí. Ukazujú im, že cesta k novému životu existuje, no je potrebné, aby sa človek sám rozhodol pre dlhodobú zmenu a abstinenciu. Že sa to dá, potvrdzuje aj bývalý alkoholik a narkoman Ján. „Kým som sem neprišiel, žil som nenormálny život. Alkohol a drogy ma pohltili až tak, že som si párkrát siahol na život. Tu ma prijali takého, aký som. Zaujímavé je, že tak, ako som sa začal uzdravovať ja, tak sa začali uzdravovať aj ostatné rodinné vzťahy,“ zveril sa mladý muž, ktorý dnes vďaka Charite žije plnohodnotne.
„Tak, ako som sa začal uzdravovať ja, tak sa začali uzdravovať aj ostatné rodinné vzťahy.“
Neuveriteľných 16 rokov praxe pána Tibora dokazuje, že práca so závislými má význam. „Za celé tie roky mojej praxe prešlo zariadením veľmi veľa klientov. Viem, že títo ľudia potrebujú našu pomoc. Naša spoločnosť im totiž vôbec nerozumie, niekedy kategorizuje, inokedy odsudzuje. V rámci zariadenia máme naozaj krásne výsledky. Muži, ktorí už boli odpísaní na zánik alebo boli bezdomovcami, sa opätovne prinavrátili do života. Jeden z nich bol ocenený Prešovským samosprávnym krajom, druhý podniká v rámci automobilového priemyslu, nehovoriac o ďalších. Nie sme tu na to, aby sme ich odpísali, ale aby sme im ukázali, že sa dá žiť aj inak, inou formou, inou charizmou. Služba lásky, ktorá týmto ľuďom pomáha pri procese ich návratu do spoločnosti, je veľmi hlboká.“
Klub Kahan
Od roku 2003 funguje pri Domove nádeje Klub Kahan – klub alkoholikov hľadajúcich abstinenciu. Ide o podporný klub pre abstinujúcich od návykových látok a ich rodinných príslušníkov, ktorí potrebujú porozumieť problému závislosti a spoluzávislosti. Členovi klubu ponúkame emočnú podporu v ťažkostiach, racionálne konzultácie problémov a šírime myšlienky abstinentského spôsobu života. Stretnutia Klubu Kahan prebiehajú každý štvrtok od 16.00 do 18.00 v priestoroch Domova nádeje – centra pre deti a rodiny na Jarkovej ulici č. 79 v Prešove.
Autor: Veronika Futejová, Gréckokatolícka charita Prešov
Toto: archív GrCHPo
Článok bol publikovaný v časopise Charita 1/2021.