„Tri týždne sme sa schovávali v pivnici, potom sme sa rozhodli odísť. Keď sme opúšťali Mariupoľ, stáli sme pred tankom,“ hovorí Tetyana, ktorá sa v 9. mesiaci tehotenstva dala na útek pred vojnou. Cestu do bezpečia prešla len s dcérkou, schovávali sa počas nej aj u známych. Muž za nimi prišiel až neskôr a jej druhé dieťatko bolo vôbec prvým narodeným vysídleným obyvateľom po vypuknutí konfliktu na Ukrajine.

„Stále sa mi ťažko hovorí o tom, čo sme prežili. Čím dlhšie som preč, tým viac sa zmierujem s predstavou, že už zostaneme žiť mimo nášho rodiska,“ hovorí Tetyana. S usadením na novom mieste jej pomáha psychologická pomoc. Ide o stretnutia, počas ktorých prebieha aj distribúcia poukážok na potraviny a lieky. Mnohí totiž útekom pred nebezpečenstvom prišli o všetko a nie každý mal to šťastie nájsť si prácu, tobôž nie v čase pandémie a krachu firiem. Okrem toho sú platy tak nízke, že nestačia ani na zabezpečenie základných potrieb, najmä keď sa ocitnete bez bývania a výbavy, bez všetkého. Situáciu miestnych ľudí sa podarilo vystihnúť v reportáži RTVS.

„Našla som si aj prácu,“ zverí sa nám Tetyana počas jedného z týchto stretnutí v Pershotravensk a je vidieť, ako veľmi sa z toho teší. Podarilo sa jej to aj vďaka psychologickej a sociálnej pomoci Slovenskej katolíckej charity, spolufinancovanej z programu Oficiálnej rozvojovej pomoci Slovenskej republiky, SlovakAid a Adopcie na diaľku®.

Spoločne pomáhame 600 rodinám, ktoré kvôli pretrvávajúcemu konfliktu opustili svoje domovy. Vám všetkým sme dostali za úlohu doručiť aj tento odkaz: „Ďakujeme veľmi pekne za pomoc, pomáha nám pozerať sa vpred a ísť ďalej.“

Ďakujeme aj všetkým jednotlivcom, ktorí poslali poukážku na pokrytie základných potrieb. Stále je možné podporiť ďalšie rodiny.